MS v Brazílii: Hemženie na futbalovom mravenisku

Majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii sú v polčase. Náš redaktor odtiaľ  ponúka  druhý diel svojich postrehov – z druhého týždňa šampionátu.

Futebol, futebol, futebol. Slovo,  ktoré netreba prekladať do slovenčiny.  Brazília, krajina futbalu beztak zasľúbená, prežíva v týchto týždňoch  futbalové orgazmy na pokračovanie.  V deň, keď hrá domáci tím, sa celý život krajiny prispôsobuje tejto hre hier. Poldňové voľno je počas zápasových dní reprezentácie „kanárikov“  pravidelným a oficiálnym rituálom, a to nielen v meste, kde sa zápas domácej selecao hrá, ale v podstate všade.

„Pre zápas Brazílie dnes zatvárame o 15.30 h. Potom už neotvoríme,“ čítam nápis na  malých potravinách v Riu de Janeiro vo štvrti Méier, pri mojom apartmáne. A takto to chodí všade. Kto môže, nechá robotu robotou a pachtí sa pred obrazovku. Dá si cerveja gelada (vychladené pivo), cachaco  (rum z cukrovej trstiny) či caipirinho, koktajl, ktorého základom je tento alkoholický nápoj.

Doma, v baroch, reštauráciách, fanzónach, na plážach je pustený veľký či malý televízor na plné pecky, okupovaný davom ľudí. Brazílčania dychtivo prežívajú zápasy svojich, vášnivo debatujú, diskutujú, kritizujú. „Neymar je jediný, ktorý niečo hrá v našom tíme. Ešte Luiz Gustavo urobí veľa práce. Ale pozrite sa, aký slabý je Paulinho. A Daniel Alves, ako sa dal obabrať v dueli  proti Kamerunu,“ nekladie si servítku pred ústa „môj domáci“ Felipe Alexandre pri komentári k zápasu.   Je veľa takých, ktorí neveria, že sa Brazília stane doma šiestykrát majstrom sveta. „Je slabá. Vyhrajú Nemci,“ vyhlási rezolútne taxikár, inak fanúšik Vasco da Gama (tu je každý fanúšikom nejakého klubu), ktorý ma vezie z Maracany. Po výhre nad Kamerunom však kritici trocha utíchli a s obrovským záujmom sa čakalo na osemfinálové derby proti Čile.

Zakaždým, keď Brazília dá gól (proti Kamerunu to boli štyri), z domov i ulíc sa ozýva jasot, trúbenie, hádžu sa delobuchy, odpaľujú ohňostroje.  A brazílski rozhlasoví či televízni komentátori, známi  svojím neskrotným temperamentom, si idú vykričať hlas: Goool! Goool!Goool! Golaco! Činia sa aj noviny rozšírenými číslami a prílohami ponúkajú neskutočné porcie futbalového čítania.

Dresy, tričká, suveníry idú na dračku. Z dresov bezkonkurenčne vedie Neymar, po krajine sa teraz pohybujú státisíce Neymarov.  Hoci protestné akcie proti MS neutíchajú, tí, ktorí milujú futbal, si radosť pokaziť nenechajú.

Šampionát prekvapení

Začali to majstri sveta Španieli, pokračovala ďalšia futbalová veľmoc Anglicko, nadviazali na nich Taliani.  Majstrovstvá sveta v Brazílii sú zatiaľ šampionátom prekvapení (a to ešte nie je všetkým dňom koniec), ba až senzácií. Čo sa však dalo šípiť, že do popredia sa budú drať tímy z Južnej Ameriky. Tak sa aj stalo, ale realita ešte prevýšia očakávania.   Na smolu Juhoameričanov, už osemfinále preriedi ich rady, keďže sú na programe dve derby: Kolumbia – Uruguaj a Brazília – Čile.  Ba čo viac, vo štvrťfinále na seba narazia víťazi týchto duelov, čiže po ňom bude o ďalší juhoamerický tím menej.

Ak odrátame Američanov z USA  (z nich však má mnoho korene práve v Strednej či Južnej Amerike), najviac fanúšikov na šampionáte sa grupuje z krajín ako Mexiko, Čile či Argentína.  Azda najhlučnejší a najtemperamentnejší sú Čilania, ktorí merali cestu do Brazílie najrôznejšími spôsobmi. Azda najčastejšie docestovali na karavanoch, čo je praktické, pretože nemusia zháňať ubytovanie a majú v ňom svoj komfort. Po invázii na štadión Maracana proti Španielsku (bez lístkov) však 85 z nich muselo opustiť krajinu.  Vyvolalo to u nich rozporuplné reakcie. „Urobili sme chybu, ale nie sme vandali. Chceli sme vidieť len náš tím, “ tvrdil jeden z vinníkov.

Razantne dávajú o sebe vedieť aj Argentínčania, ktorí v Porto Alegre tiahli v počte 90-tisíc. Medzi nimi a domácimi fanúšikmi vládne napätie, rivalita symbolizovaná večnou otázkou či bol lepší Pelé alebo Maradona, je enormná. Zatiaľ však prišlo iba k drobným potyčkám...

Fanúšikovia sú tmelom šampionátu, bez nich by atmosféra bola o ničom. Plné štadióny a často karnevalová nálada na nich sú zážitkom na celý život.  Pestrofarebná riava torcedores, ak sa v Brazílii fanúšikom hovorí, sa tiahne ulicami, plážami, zapĺňa bary, reštaurácie, kaviarničky.

Inak turisti si okrem futbalu užívajú aj prekrásne pláže s jemným pieskom,  často s vysokými a silnými vlnami, navštevujú atrakcie miest. A v brazílskych je čo pozerať, čo robiť, kam zájsť.  Počasie je prevažne pekné, teplé, v takom Riu sa teplomer pravidelne šplhá nad 25 stupňov, voda v mori má podobnú temperatúru. Takže možno napísať, že v Brazílii je aj počas zimy leto. Ak nedajbože  raz či dvakrát za dva týždne klesne denná teplota pár stupňov pod dvadsať a rozprší sa, či rozfúka, obyvatelia Ria drkocú zubami, vyťahujú bundy a dávajú si na hlavu kapucne.

Doprava funguje

Prevádzkovať dopravu v mestách ako Sao Paulo (okolo 12 miliónov obyvateľov) či Rio de Janeiro (6,5 milióna)  je náročná záležitosť.  Ja mám skúsenosti s Riom, a musím povedať, že doprava funguje vcelku dobre, aj keď enormným zápcham najmä počas špičky sa vyhnúť nedá. Mestom pendlujú v hustých intervaloch tisíce autobusov. Cena za jednosmerný lístok sú 3 realy (približne jedno euro) a je jedno, či sa odveziete jednu zastávku alebo tridsať.  Revízorov v autobusoch nepotrebujú. Nastupujete totiž prednými dverami a kúsok za nimi sedí sprievodca, ktorému zaplatíte za lístok, alebo ak máte čípovú kartu, tak ju priložíte na snímač. Potom vás turniket pustí ďalej do voza. Prakticky všetky zastávky fungujú na znamenie, keď zamávate, väčšinou vám spoj zastaví.

Železnica je menej hustá, ale samozrejme rýchlejšia a vhodná na väčšie vzdialenosti.  Na Central (hlavná stanica) to žije, najmä v špičke sa ocitáte v mravenisku ľudí, ktorí sa rozliezajú všetkými možnými i nemožnými smermi.

Praktické je, tak ako všade na svete, metro.  Lístok stojí 3,40 realu, jeho cenu zvýšili nedávno. K nárastu cien malo prísť aj pri autobusoch, pre mohutné protesty však mesto Rio de Janeiro od toho opustilo – dočasne. Po autobusoch, vlakoch či vozňoch metra sa špacírujú predavači sladkostí, limonád a všeličo iného, hlasno ponúkajú svoj tovar, a tak to v prostriedkoch MHD často vyzerá ako na tržnici. Vidíme na vlastné oči prezentácie výrobkov, hrnú sa na nás zľavové ponuky... A tak sa nemusíte ani v dopravných prostriedkoch nudiť.

Boj proti chudobe a násiliu

Ľudia sú  v prevažnej miere milí, priateľskí, láskaví, ochotní pomôcť. Vláda, firmy, inštitúcie sa snažia využiť šampionát, aby spropagovali krajinu, výrobky, demonštrovali, čo pozitívne urobili.

V špeciálne vytvorených mediálnych centrách sú takmer na dennom poriadku tlačovky pre novinárov s ministrami brazílskej vlády, predstaviteľmi turistického ruchu, kultúry, gastronómie...  Nezakrývajú problémy, ale zároveň predstavujú projekty, ktoré vytvorili v boji proti chudobe, rasizmu, násiliu a podobne. A tieto témy kvária krajinu neustále. Napríklad vládny program Bolsa Familia, zameraný na extrémne chudobné rodiny a chudobné rodiny, momentálne podporuje 14 miliónov rodín a zhruba 50 miliónov ľudí. V tomto roku investujú do projektu 25 miliárd realov (zhruba 8 miliárd eur). V prepočte dostane rodina v priemere 55 eur. Zdá sa to málo, ale ak zvážime, že príjem mnohých z nich dosahuje okolo jedného eura denne, pomôže aj to.

 Taktiež zriadili špeciálnu mobilnú aplikáciu, určenú najmä pre deti a mladistvých, zameranú na boj proti násiliu. Drogy, detské prostitúcia, vraždy, krádeže a rôzne iné násilie, majú v krajine živnú pôdu. Semeniskom sú najmä favely či slumy, ktoré sú roztrúsené najmä v kopcoch, kde žijú v provizórnych, na čierno postavených obydliach milióny ľudí.  Riešenia nie sú jednoduché.  Brazília je plná kontrastov.

Napriek problémom zostávajú Brazílčania optimistami. Podľa prieskumu  Gallupovho inštitútu získali v škále od 0 do 10 koeficent 8,8 a na čele rebríčka trónia už osem rokov v rade. „Nik nevidí budúcnosť tak optimisticky ako Brazílčania,“ konštatoval Marceo Neri, minister sekretariátu pre strategické záležitosti.

Ladislav Harsányi