Tenisové hviezdy zabávali v Bratislave všetkých naokolo

Bratislava zažila v prvý decembrový deň už v poradí 8. ročník známej exhibície Tennis Champions a treba povedať, že edícia 2015 sa organizátorom rozhodne vydarila.

Publiku v bratislavskej Aegon Aréne sa predstavil hneď poltucet známych mien. Štvoricu tenisových veteránov v zložení Mats Wilander (Švédsko), Pat Cash (Austrália), Yannick Noah (Francúzsko) a Mansour Bahrami (Irán) dopĺňali top hráčky ženského okruhu WTA, menovite aktuálna slovenská jednotka Anna Karolína Schmiedlová a dvojnásobná wimbledonská šampiónka Petra Kvitová z Českej republiky. 

Na programe dňa, respektíve večera boli tri stretnutia. Každý zápas sa hral na jeden víťazný set, pričom výsledok bol, ako to už pri podobných akciách býva zvykom, druhoradý. Vrcholom večera bola záverečná štvorhra, ktorá sa v závere premenila dokonca na unikátnu „šesťhru“, keď sa do diania na chvíľu aktívne zapojili všetci šiesti aktéri.

Výbornú náladu z dvorca si tenisti preniesli aj na pozápasovú tlačovku.

PETRA KVITOVÁ:

Hoci išlo len o exhibičný duel, diváci vám fandili. Vnímali ste počas, respektíve aj po zápase žičlivosť slovenského publika?

Je pekné, že aj keď sa naše krajiny rozdelili, tak si stále nejako tak navzájom fandíme. Teda s výnimkou toho, keď hráme proti sebe hokej (úsmev). Ja tiež fandím Slovákom a Slovenkám a je pekné, že stále tak nejako držíme spolu. To vlastne dokázalo dnes aj publikum, hoci o trošku viac fandili Kaji. To je však pochopiteľné.

Kto na okruhu WTA takou najväčšou zabávačkou?

Tak po nás dvoch s Kajou už neviem..(smiech). Ale nie, tak čo si spomínam, zábava bola s Li Na. Talianky sú tiež dosť vtipné a aj Caroline Wozniacká dokáže občas pobaviť.

Čo si prajete do nadchádzajúceho roku?

Tak to zdravie je asi najdôležitejšie pre nás všetkých, takže aby sme boli zdraví.

ANNA KAROLÍNA SCHMIEDLOVÁ:

Máte len 21 rokov, preto neprekvapí, že išlo o vašu premiérovú exhibíciu. Ako sa vám páčila akcia?

Bolo to super. Vôbec som nečakala, že to bude až taká zábava. Hlavne záverečná štvorhra bola neskutočná a som rada, že som prišla, hoci spočiatku som bola trošku nervózna. Predsa len, nevedela som čo od toho čakať. No bola to super skúsenosť a v budúcnosti si to určite rada zopakujem.

Keď prišlo pozvanie, rozhodli ste sa okamžite alebo ste váhali?

Rozhodla som sa dosť rýchlo. Vedela som, že budem na Slovensku v čase konania a chcela som si to skúsiť.

Poznali ste vôbec hráčov, s ktorými ste nastúpili na kurt?

Hráčov som poznala, respektíve vedela som o koho ide. Nevedela som ale, čo od toho čakať. Ako budú hrať oni, ako ja. Bolo to niečo celkom iné ako súťažné zápasy.

Čo si želáte do nadchádzajúceho roka?

Samozrejme, spomínané zdravie. A z tenisových cieľov by som chcela dobre zahrať na olympiáde v Riu a takisto zlepšiť si výsledky na Grand Slamoch v porovnaní s týmto rokom.

YANNICK NOAH:

Publikum ste dostali prakticky okamžite do varu. Ako ste si užívali exhibíciu v Bratislave?

Bola to zábava, ľudia v hľadisku boli výborní a som rád, že som sa mohol zúčastniť tejto akcie. To isté platí o spoluhráčoch. Dievčatá som poznal len z televízie, no okamžite sme si vzájomne sadli a aj preto sa mi hralo tak dobre.

S kým by ste si rád zahrali exhibíciu? Kto je váš vysnívaný tenisový partner?

Hocikto okrem Bahramiho!

Prečo?

Pretože neustále pri hre podvádza!

Skúsme znova trošku vážnejšie...Nie ste jediným profi športovcom v rodine, váš syn Joakim je francúzsky basketbalový reprezentant a hráč tímu Chicago Bulls. Môžu tento rok Bulls pomýšľať na víťazstvo v NBA?

Myslím, že majú šancu. V ich tíme je veľa talentu, majú nového kouča a sú ambiciózne mužstvo, ktoré má svoju kvalitu. Iste, Golden State sú zatiaľ neuveriteľní, no šancu má aj Chicago. Samozrejme bol by som nesmierne šťastný, keby sa im to podarilo. Napokon, je to môj syn a ako otec chcem preňho len to najlepšie.

A ako často sa chodíte pozrieť na jeho zápasy?

Tak 3-4 razy za rok. Je to vždy príjemné.

PAT CASH:

Pred exhibíciou ste mali večeru s Milošom Mečířom. Aké to bolo znova ho vidieť po čase?

Bolo to príjemné, vlastne ako vždy. No väčšinu času aj tak rozprával Yannick (smiech).

Ako sa vám páčilo v Bratislave na exhibícii?

Takisto ako všetci, aj ja som si to užil. Chodím po viacerých takýchto podujatiach a v Bratislave som sa dobre zabavil.

Ste Austrálčan, no žijete v Londýne. Boli ste sa osobne pozrieť aj na futbalovej Premier League? Máte prípadne svoj obľúbený klub?

Áno, samozrejme. Fandím Chelsea, keďže v tejto štvrti aj žijem.

MATS WILANDER:

Čo váš vysnívaný partner na štvorhru?

To je jasné, predsa McEnroe. Veď to poznáte, veľa srandičiek a vtipkovania. S ním je na kurte veľa zábavy. (smiech)

Bola to vaša posledná  exhibícia v tomto kalendárnom roku?

Tento týždeň ideme ešte aj s Mansourom a Patom do Londýna. Takže posledná nebola.

Počas vášho úvodného zápasu vás organizátori dostali, keď bola za zberačku loptičiek prezlečená vaša kolegyňa z obrazovky Barbara Schettová. Vedeli ste o tom, že je v Bratislave?

Vôbec nie. Toto mi organizátori zatajili. Nevedel som o tom. Aj preto som ju najprv nespoznal.

Čo si želáte do novej tenisovej sezóny?

Rád by som videl 8 rôznych grandslamových víťazov, štyroch mužov a štyri ženy. Želal by som si väčšiu vyrovnanosť v tenise. Aby trofeje nezdvíhali nad hlavu stále tí istí hráči.

MANSOUR BAHRAMI:

Patríte k stáliciam bratislavského turnaja. Prečo sa tak rád vraciate do Bratislavy?

Milujem túto hru. Tenis je skrátka môj šport. Organizátori odvádzajú skvelú prácu, turnaj je výborne zorganizovaný. Mám nesmierne šťastie, že môžem robiť niečo, čo ma tak napĺňa a potešiť tým aj divákov

Vy už ste tých exhibícií zohrali nespočetné množstvo, napriek tomu- s kým by ste si chceli jedného dňa zahrať?

Pre mňa sú ideálnymi partnermi na exhibičné zápasy hráči, ktorí tu dnes sedia spolu so mnou. Yannick, Mats, Pat...A samozrejme, mať po svojom boku dievčatá ako súčasť tímu bolo nezvyklé, no o to krajšie. Obe sa evidentne dobre bavili a často sa smiali. Bolo krásne vidieť ich, ako sa úprimne a hlavne dobre zabávajú.

Viac o akcii Tennis Champions: http://www.tennischampions.sk/sk/Tenisova-exhibicia.html

Martin Rendek