Z Brazílie od nášho redaktora: Na návšteve Maracany, futbalového svätostánku

Redaktor portálu sportmanagement.sk má už za sebou vyše tri týždne pobytu na majstrovstvách sveta vo futbale. V tretej, predposlednej reportáži, vás zavedie do futbalového chrámu Maracana a do fanzóny na Copacabane v Rio de Janeiro.

Keď vystúpite z vlaku na stanici Maracana, vedľa perónu sa vám naskytne pohľad na rozkopaný pás zeme, kde odpočíva zopár mechanizmov s rýpadlami. V Brazílii nič prekvapujúce. Nestihli upraviť okolie, nič to.

Vyjdete zo stanice – či už vlaku alebo metra –  a ako na dlani sa vám naskytne pohľad na zmodernizovanú Maracanu. Keď schádzate z pešieho viaduktu k bránam tohto architektonického skvostu, kráčate po improvizovanom drevenom, škaredom schodišti. V deň zápasu tade prejdú desaťtisíce fanúšikov hore i dole schodmi (minule sme videli, ako ich v nehrací deň opravovali a natierali stĺpiky). Jemný dupot či dokonca vŕzganie počuť pri každom kroku. Ustoja taký nápor? Zatiaľ držia. Keď investovali toľké milióny do supermoderného štadióna, nemohli čosi aj do schodov? Vari nostalgia za starými časmi? Možno, ale predovšetkým, sme v Brazílii.

Pred hlavným vchodom sa vyníma socha Hilderalda Luiza Belliniho s trofejou pre majstra sveta, kapitána Brazílie, ktorý ako prvý doviedol dnes päťnásobných majstrov sveta k titulu (v roku 1958 vo Švédsko). Tohtoročného šampionátu vo svojej krajine sa nedožil, zomrel vo veku 83 rokov v marci 2014.

Maracanu  uviedli do života  v roku 1950 pri príležitosti MS. Dostala meno po novinárovi Máriovi Filhovi, ktorý inicializoval vybudovanie  takéhoto futbalového stánku. Inak v Brazílii sa po novinároch nazývajú aj niektoré ulice, takže sa tešia úcte...

Nová Maracana

Staručkú Maracanu, kde  Brazília šokujúco prehrala finále MS 1950 s Uruguajom, a ktorá svojou kapacitou 200-tisíc divákov bola najväčším futbalovým štadiónom histórie futbalu, pred MS 2014 kompletne prebudovali. Jediné čo zostalo, je podoba architektonického skeletu a strechy (aj tá však na 95 percent prebedudovaná).

Novú Maracanu uviedli do prevádzky 27. apríla minulého roka s kapacitou približne 78-tisíc miest (na MS má z bezpečnostných dôvodov kapacitu necelých 75-tisíc). Prvý rad je vzdialený od hracej plochy štrnásť metrov.  Na tomto štadióne hrávajú svoje zápasy aj najslávnejšie kluby Ria i krajiny Flamengo a Fluminense.  Okrem futbalu tu koncertovali aj megahviezdy populárnej hudby Frank Sinatra, Tina Turnerová, Paul McCartney, zaspievali Madonna i Sting a omšu celebroval pápež Ján Pavol II.

Zóna VIP vonia novým nábytkom a má exkluzívne stravovacie priestory. Na štadióne je 292 toaliet a 60 barov či snackbarov. Tráva je špeciálna a umožňuje rýchlejšie kotúľanie sa lopty, pričom tomu nebránia žiadne nerovnosti. V štyroch priestranných šatniach nájdete  okrem spŕch aj vane. Na štadióne počas zápasu fungujú štyri veľkoplošné obrazovky, na ktorých môžu diváci priebežne sledovať duel a rozhodujúce momenty ukážu aj v spomalených, detailných záberoch. V  prípade, ak ide o sporné situácie, či rozhodcovské omyly, v „opakovačke“ ich neuvidíte.  Ide o bezpečnostné opatrenie, aby takéto okamihy zbytočne nerozvášnili fanúšikov.

Vo foyer sa pristavujeme pri sklolaminátovej soche Zica, jednej z veľkých futbalových ikon Brazílie. Žiaden iný hráč nestrelil toľko gólov na Maracane ako on – 333.  Spomína, ako v roku 1963 prišiel na štadión ako 10-ročné dieťa na derby medzi Fluminense a Flamengom (zaužívané pod skratkou Flu-Fla) a ocitol sa medzi 177-tisíc divákmi. „Bol  to jeden z najdôležitejších momentov v mojom živote. Nikdy som si samozrejme, nepomyslel, že sám urobím na tomto štadióne históriu,“ zaspomínal si Zico, ktorý obliekal červeno-čierne farby Flamenga.

Na Maracane však dávali góly aj Slováci v drese Československa. Hneď v prvom dueli československá reprezentácia zdolala Brazíliu a podarilo sa jej to ako prvému európskemu tímu v tomto svätostánku futbalu. Jediný gól zápasu strelil Slovák Anton Moravčík. Skórovať sa tu podarilo aj Vojtechovi Masnému, Jánovi Popluhárovi i Jurajovi Szikorovi. Posledne menovaný mal vtedy devätnásť a brazílske noviny nadpísali článok titulkom  Szikora – Biely Pelé. Vtedajší útok domácich bol skvostný – Jairzinho, Alcindo, Pelé, Amarildo.

Celá táto súčasná nádhera Maracany, presnejšie rekonštrukcia, stála 808,4 milióna realov (takmer 270 miliónov eur), pričom polovicu financoval štát z federálnych zdrojov. Na Maracanu chodíme v týchto týždňoch ako na klavír, už sme na ňom videli päť zápasov, ak sa pošťastí, možno sa dostaneme aj na finále. Kto nemá akreditáciu či lístok, môže pozerať stretnutia napríklad vo fanzónach miest, kde sa šampionát odohráva. My vás teraz zavedieme do jednej z nich.

Byť vo fanzóne je úžasné

Fanzóny  sú na majstrovstvách sveta epicentrom fanúšikovskej vášne a rozkoše.  Pozývame vás na malú  prechádzku na Copacabanu do Ria de Janeiro, kde rozprestrel svoje stan Fanfest.

Je utorok, krátko po osemfinálovej dráme medzi Argentínou a Švajčiarskom. Z fanzóny na Copacabane sa valí modro-biela rieka. Argentínčania spokojne opúšťajú areál fanúšikovskej tepny. Namiesto nich sa hrnú dovnútra Američania. Nečudo veď o hodinu hrá ich reprezentácia proti Belgicku. Yankees sa počas turnaja stihli zaľúbiť do futbalu, podotýkame, neamerického. Televízne prenosy lámali v krajine neobmedzených možností rekordy a po  Brazílii sa pohybovali desaťtisíce  Amíkov. Aj na Copacabane sa vyštafírovali do svojich pásikavých modro-bielo-červených farieb s extravagantnými klobúčikmi a ďalšou výbavou.   

Na pódiu pod veľkoplošnou obrazovkou najprv hudobno-karnevalové vystúpenie chytí nedočkavých fanúšikov za srdce.  Potom ho vystrieda reprodukovaná hudba a fans sa kolísajú v rytme samby i Bossa Novy. Moderátori rozprestrú spojené zástavy USA a Belgicka a začínajú „temperovať“ obecenstvo.  „Jú-es-ej! Jú-es-ej“ Bélžika! Bélžica!,“ vyzývajú fanúšikov, a tým veľa netreba, aby sa pridali.

Keď  z reproduktorov zaznie Springsteenova pieseň Born in the USA, chorál amerických fanúšikov naberá na obrátkach. Belgičanov je síce o dosť menej, ale tiež spievajú a skandujú z plného hrdla. Do toho sa zamiešajú Argentínčania, ktorým sa nechce preč, a tak sa  fanúšikovská vzorka opäť premieša a vytvorí nádherný mix.  Dievčatá sa ocitajú na pleciach svojich fešákov a atmosféra je priam karnevalová. Kamery majú čo snívať, fotoreportéri čo fotiť. Pred pár dňami sa v Rio objavil vo fanzóne aj Ronaldo, jedna z legiend brazílskej futbalovej histórie. „FIFA Fan fest je jednoducho neuveriteľný. Je radosť byť tu a vidieť, koľko fanúšikov oslavuje.  Rád by som tu trochu pobudol. Aké skvelé stráviť na takom mieste svetový šampionát s priateľmi a rodinou,“ citovala ho FIFA.com.

Fanzóna je rajom pre fanúšikov. Okrem sledovania priamych prenosov na veľkoplošnej obrazovke sú pre nich pripravené rôzne akcie a atrakcie aj vtedy, keď sa nehrá. Môžu sa odfotiť s trofejou pre majstra sveta, zahrať si stolový futbal, spustiť sa po lanovej dráhe cez šírku fanzóny, prípadne si kúpiť suveníry v oficiálnom fanshope majstrovstiev. Pravda, licencované výrobky sú pomerne drahé, a tak väčšina fanúšikov vyhľadáva iné možnosti zaobstarania si suvenírov – a tých je habadej. Ulice, tržnice, stánky i kamenné  obchody ponúkajú pestrú paletu všetkého, čo si viete i neviete predstaviť.  Zavše ich dostanete za „babku“, samozrejme, v rôznej kvalite.

My sa však vráťme do fanzóny. Tá počas zápasov praská vo švíkoch, nálada je fantastická. Keď  fanúšikovia  tancujú, spievajú a skandujú, oblečení do svojich národných farieb, nič krajšie si nevieme predstaviť.  Vstup do fanzón je  bezplatný, a tak je to najlacnejšia možnosť vidieť zápasy MS. Na piesku Copacabany, jemnom ako práškový cukor, je to dvojnásobná rozkoš.

Brazílska  televízia O Globo má vo fanzónach svoje „vysunuté“ pracoviská, prináša odtiaľ pravidelné reportáže, spovedá fanúšikov.  Reportéri sa pohybujú medzi masou ľudí, často sú prekrikovaní, ale evidentne si to užívajú  všetci. Koniec koncov, šampionát je pre fanúšikov. Ak sa tí cítia dobre, potom môžeme hovoriť o úspechu turnaja. Za prvé tri týždne majstrovstiev sveta navštívili  fanzóny dvanástich  organizátorských miest vyše štyri milióny fanúšikov. Otvorené sú počas 32 dní šampionátu. Súhrnné číslo po skončení majstrovstiev sveta asi bude atakovať hranicu päť miliónov.

Fanfesty sa ujali na MS 2006 v Nemecku (neoficiálne vznikli už v roku 2002 na MS v Japonsku a Južnej Kórei)  a odvtedy sú neoddeliteľnou súčasťou šampionátov. A slávia obrovský úspech.  A môžeme  z vlastnej skúsenosti napísať:  Byť vo fanzóne je úžasné.

Ladislav Harsányi