Pokles návštevnosti v Corgoň (Fortuna) lige je zastavený (diel 2)

Prvý diel o návštevnosti v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži analyzoval vývoj počtu divákov na zápasoch Corgoň (tento rok už Fortuna) ligy od roku 2000. S konštatovaním, že v sezóne 2013/2014 sa konečne zastavil kontinuálny prepad návštevnosti od roku 2007/2008, by sme sa v druhej časti radi pozreli detailnejšie na rozbor návštevnosti jednotlivých klubov v lige

1. FK DAC 1904 Dunajská Streda – 2958 divákov

Napriek tomu, že klub hral do posledného kola nielen o udržanie v najvyššej súťaži, ale tiež o svoju holú existenciu, prvoligový futbal sa mu podarilo úspešne zachrániť aj vďaka svojmu „12. hráčovi“. DAC dokázala obrátiť všetky nepriazne osudu vo svoj prospech najmä vďaka druhej polovici súťaže. K lepším výsledkom sa pridal aj väčší počet fanúšikov, ktorí navštevovali viac ako 16-tisícový štadión.

Po tom, ako Oszkár Világi odkúpil 80%-ný podiel klubu od Iránca Khashayara Mohseniho, mnohé sa zmenilo k lepšiemu. Oproti predchádzajúcej sezóne vzrástla návštevnosť o neuveriteľných 75%, čím sa klub dostal na 1. priečku v domácej priemernej zápasovej návštevnosti (v predchádzajúcej sezóne 5. najhorší tím v domácej návštevnosti). Ba dokonca, v jarnej časti klub pokoril 7-tisícovú hranicu domácej návštevnosti v zápase proti Spartaku Trnava. Pre klub, ktorý takmer opustil najvyššiu súťaž, je to naozaj slušná vizitka. Niet pochýb o tom, že klub má k dispozícii jedných z najvernejších fanúšikov na Slovensku.

2. AS Trenčín – 2899 divákov

Od opätovného postupu klubu z pod hradu Matúša Čáka do najvyššej súťaže sa zrealizovalo už niekoľko kreatívnych aktivít. Spolupráca s Ajaxom Amsterdam priniesla klubu nové možnosti a aj vďaka tejto inšpirácii môže byť klub názorným príkladom aj pre ostatné kluby našej najvyššej súťaže. V Trenčíne sa nikdy netešili prehnane veľkému záujmu o futbal, no dnes, najmä vďaka kvalitnému športovému marketingu, sa darí klubu priťahovať na domáce zápasy čoraz viac fanúšikov. Veď vyššiu priemernú zápasovú návštevnosť mal klub naposledy ešte v sezóne 2001/2002, kedy jeho domáce zápasy sledovalo v priemere 4620 divákov. Vtedy bola však priemerná návštevnosť celej ligy na úrovni zhruba 3,5-tisíc divákov na zápas.

Okrem kvalitného kádra zdvíha súčasnú návštevnosť aj fakt, že sa klubu podarilo po 2. krát umiestniť v top 3 najvyššej súťaže. S tým je spojená aj opätovná účasť v európskych pohároch, ktorá púta pozornosť množstva divákov aj zo širšieho okolia. Otázkou je však modernizácia štadióna, ktorá sa odkladá už dlhé roky. V poslednej sezóne museli hráči AS odohrať domáce zápasy európskej ligy na štadióne v Dubnici, keďže súčasný štadión nevyhovuje podmienkam stanovenými UEFA. 

3. FC Spartak Trnava – 2805 divákov

Výstavba nového štadióna si v Trnave zobrala svoju daň v podobe nízkej návštevnosti domácich zápasov. Oproti predchádzajúcej sezóne klesla domáca návštevnosť o 32,3%, no aj napriek tomu priemerná návštevnosť 2805 divákov na zápas pasuje trnavských fanúšikov na 3. miesto v tabuľke domácej návštevnosti. Pred dokončením 19-tisícovej City Areny ide o naozaj slušnú fanúšikovskú základňu. Moderný futbalový stánok, ktorého dokončenie je plánované na august 2015, bude ďalším impulzom, ktorý by mal zvýšiť nielen návštevnosť domácich zápasov Spartaku Trnava, ale tiež celkovú návštevnosť najvyššej súťaže.

Pred začiatkom jarnej časti len málo kto čakal, že sa im podarí zo 6. miesta dostať až na miesto zaručujúce pohárovú Európu. Jesenná časť sezóny 2013/2014 totiž nebudila z pohľadu výsledkov klubu najlepší dojem. V druhej polovici súťaže sa však podarilo „Bílim andelom“ všetko napraviť.

Najnižšia návšteva sezóny bola evidovaná v domácom zápase so Zlatými Moravcami, ktorá činila 2627 divákov. Pre niektoré kluby najvyššej súťaže by bola aj táto cifra hotovým luxusom. Naopak, najvyššiu návštevu zaznamenal Štadión Antona Malatinského proti Slovanu Bratislava s hodnotou 3230 divákov.

4. MFK Košice – 2480 divákov

V predchádzajúcich sezónach navštevovalo domáce zápasy Košíc variabilné množstvo fanúšikov. Ešte v sezóne 2008/2009, kedy Košice obsadili v najvyššej súťaži 4. priečku, prichádzalo na štadión v priemere plus-mínus 2-tisíc divákov na zápas. Sezónu neskôr to bolo tesne nad tisíc divákov. V tomto období (od sezóny 2009/2010) obsadili Košice postupne 11., 10. a znovu 11. miesto. Akonáhle sa klubu začalo dariť, fanúšikovia sa opäť vrátili na tribúny staručkého štadióna. Po dvoch 5. miestach sa tak podarilo zvýšiť priemernú zápasovú návštevnosť na súčasných 2480 divákov. Prispieť k atraktivite futbalu by v tomto regióne mohla aj Európska liga, v ktorej sa Košice stretnú s klubom našich západných susedov – Slovanom Liberec.

Čo sa týka poslednej sezóny, návštevnosť prekročila očakávania mnohých odborníkov. Záujem o futbal vo východnom regióne vzrástol aj na úkor ostatných východoslovenských futbalových klubov. Oproti predchádzajúcej sezóne vzrástol priemerný počet fanúšikov o zhruba 120 divákov. Prijateľné vstupné spojené s faktom, že prvoligový futbal v Košiciach je jediný v širokom okolí, láka čoraz viac fanúšikov. Oproti rokom 2009 až 2012, kedy chodilo na štadión Lokomotívy v Čermeli v priemere 978 až 1248 divákov na zápas, je súčasných takmer 2500 divákov veľkým krokom vpred.

5. MFK Ružomberok – 2331 divákov

Po 2 šiestych miestach v sezónach 2011/2012 a 2012/2013 ušla Ružomberku Európska liga naozaj len „o vlások“. V sezóne 2013/2014 obsadili totiž pekné 4. miesto. Výsledkami tak na štadión pod Čebraťom prilákali väčšie množstvo divákov, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. V porovnaní s predchádzajúcou sezónou zdvihli priemernú návštevnosť z 1647 na 2331 divákov na zápas. Išlo tak o viac ako 40% nárast. Väčší %-ny prírastok zaznamenala už len Dunajská Streda.

Takýto pokrok zaznamenali najmä vďaka úspešnému vstupu do sezóny. Po 8 kolách mali na konte len jedinú prehru, ktorú utŕžili na pôde, neskoršieho víťaza Corgoň ligy, Slovanu Bratislava. Ak by v podobných výkonoch pokračovali aj v ďalšej časti sezóny, celková priemerná zápasová návštevnosť by bola určite vyššia. Veď po prvých 4 domácich zápasoch sa priemerná zápasová návštevnosť pohybovala nad úrovňou 3-tisíc.

6. FK Senica – 2137 divákov

Záujem o futbal v Senici sa počas posledných rokov výrazne nezmenil. Vrásky na čele majiteľov mohla spôsobiť jedine sezóna 2011/2012, kedy klesla priemerná návštevnosť pod 1500 divákov na zápas. Mimo toho sa však návštevnosť pohybuje na konštantnej úrovni. Svedčí o tom aj porovnanie posledných dvoch sezón. Návštevnosť v nich bola takmer identická.

I keď priemerná zápasová návštevnosť Senice mierne vzrástla, z minulosezónnej 5. pozície klesli o 1 priečku nižšie. Hneď za prosperujúci MFK Ružomberok. V tomto malom 20-tisícovom meste je však prvoligový futbal víkendovým sviatkom. Ľudia na Záhorí si vždy cestu na štadión nájdu. Latka výsledkov Senice bola v predchádzajúcich sezónach nastavená dosť vysoko a preto je otázne, či zostane divácka podpora pri klube aj v prípade výsledkovo menej úspešného obdobia. V poslednej sezóne obsadila Senica prijateľné 6. miesto, no z posledných 4 sezón išlo o tú najmenej vydarenú.

7. ŠK Slovan Bratislava – 2113 divákov

Slovan Bratislava je kapitola samá o sebe. Prilákať divákov na štadión v našom hlavnom meste nie je také jednoduché. Hoci sa klub od sezóny 2008/2009 vždy umiestnil v top 3 slovenskej ligy, zdá sa, že v diváckej návštevnosti tento faktor veľkú úlohu nehrá. Ba naopak, rok čo rok sa návštevnosť, jediného bratislavského klubu v najvyššej súťaži, znižuje.

V poslednej sezóne sa manažment snažil prilákať na štadión najmä mladšie vekové kategórie. Z časti sa mu to aj podarilo, no návštevnosť nevzrástla do žiadnych závratných výšin. Klub disponuje bohatou históriou, množstvom úspechov a mnohé úspechy má určite ešte pred sebou. Podpora v podobe „12. hráča“ tu však nie je nijak výrazná. Súčasný zápasový priemer 2113 divákov nášho najúspešnejšieho slovenského futbalového klubu nie je dobrou vizitkou. V celkovom poradí návštevnosti sa umiestnili až na 7. mieste. S absolútnym počtom divákov - 33805, ktorí navštívili štadión na Pasienkoch, skončili dokonca aj za klubom z Myjavy (na 8. mieste). Je však pravda, že 2 domáce zápasy museli odohrať pred prázdnymi tribúnami.

Nepriazne v podobe bývalého štadióna Interu Bratislava, či náročnosti bratislavského fanúšika tvoria výrazné prekážky na ceste k zvýšeniu záujmu o domáce zápasy tohto bratislavského klubu. Národný štadión a zároveň nový štadión slovenského majstra sa zdá byť len utópiou a tak „obohratá pesnička“ v podobe (ne)záujmu obyvateľov hlavného mesta o futbal pokračuje.

8. TJ Spartak Myjava – 2050 divákov

Klub fungujúci v skromných pomeroch to zvládol aj v sezóne 2013/2014. Malý štadión s kapacitou 2709 sedadiel sa podarilo vypredať hneď v 3 prípadoch. V jesennej časti to boli zápasy proti Spartaku Trnava, Senici a Slovanu Bratislava. V jarnej časti bol záujem o domáce zápasy bohužiaľ o niečo menší.

Minulú sezónu sa im podarilo obsadiť 4. priečku v pomyslenej tabuľke priemernej návštevnosti. Tento krát však spadli až na 8. miesto. Priemernú zápasovú návštevnosť však držia nad hranicou 2-tisíc divákov. Čo sa týka celkového počtu fanúšikov, s počtom 34842 sa umiestnili na 7. mieste. V porovnaní s predchádzajúcou sezónou tak prišlo na štadión o 2300 divákov menej.

9. FK Dukla Banská Bystrica – 1938 divákov

Aj v banskobystrickej Dukle sa podarilo pokles najvernejších fanúšikov zastaviť. Od sezóny 2003/2004 klesla návštevnosť azda na najnižšiu možnú úroveň. Išlo o najnižšiu návštevnosť klubu za posledných 20 rokov. Prepad priemernej zápasovej návštevnosti o takmer 4-tisíc divákov bol naozaj tvrdým úderom. Sezóna 2013/2014 však konečne rozžiarila svetlo na konci tunela. I keď prišlo do Banskej Bystrice 4. najnižší počet divákov, klub sa môže pýšiť 3. najväčším nárastom priemernej zápasovej návštevnosti z pomedzi všetkých účastníkov. Konkrétne, oproti predchádzajúcej sezóne vzrástla o takmer 24%. Súčasných takmer 2-tisíc divákov je však pre metropolu stredného Slovenska stále málo. Na druhej strane, povzbudenie manažmentu klubu vo forme výrazného nárastu návštevnosti je nesporné. Čo pritiahlo divákov na štadión, bola možno aj strelecká efektivita. Viac gólov, ako v poslednej skončenej sezóne, od postupu do najvyššej súťaže v sezóne 2003/2004, ešte nevstrelili.

Klubovému imidžu však nepomáhajú ligové výsledky. Od 3. miesta v sezóne 2009/2010 nezaznamenali hráči Banskej Bystrice nijaký väčší úspech. V ďalších sezónach klub dosiahol postupne na 5. priečku, dve 9. miesta a v poslednej sezóne 8. miesto.

10. MŠK Žilina – 1915 divákov

Klub z pod Dubňa bol túto sezónu asi najväčším sklamaním. Aj po výsledkovej, aj po diváckej stránke. Šošoni budú túto sezónu len ťažko hodnotiť pozitívne. Nie je to tak dávno, čo sa klubu podarilo počas 3 sezón vyhrať 2 majstrovské tituly. A okrem toho sa v slovenskej futbalovej histórii dostali ako 1 z 3 klubov do skupinovej fázy Ligy majstrov. Žilina zostáva posledné 2 sezóny v porovnaní s týmito úspechmi vo vlastnom tieni. V dôsledku toho odišlo zo štadióna aj veľké množstvo fanúšikov. Veď takú nízku priemernú návštevnosť, s hodnotou 1915 divákov na zápas, v klube už dávno nepamätajú. Podobne nízku priemernú zápasovú návštevnosť, po postupe klubu do najvyššej súťaže v sezóne 1995/1996, dosiahli jedine v sezóne 1999/2000, kedy prišlo na domáce zápasy v priemere 2002 divákov. Klub sa však vo vtedajšej Mars superlige zachraňoval a obsadil nepopulárne 14. miesto.

Pokles v poslednej sezóne bol viac ako 10%-ný. Zároveň, priemerná návštevnosť sa dostala pod hranicu 2-tisíc divákov. Ďalším faktom poslednej sezóny, ktorý budí zimomriavky je 3. najmenší absolútny počet divákov na štadióne pod Dubňom s hodnotou 30639.

11. FC ViOn Zlaté Moravce – 1531 divákov

Keď Zlaté Moravce okúsili „chuť“ najvyššej súťaže po 1. krát, zdalo sa, že divák nebude mať najmenší problém nájsť si cestu na domáci štadión. Po vypadnutí a opätovnom návrate sa však všetko zmenilo a klub, aj napriek zotrvaní v najvyššej súťaži, väčší počet fanúšikov postráda. Počas posledných sezón klesá, mimo výsledkov, aj divácka návštevnosť. I keď oproti predchádzajúcej sezóne, podobne ako v Senici, udržali priemernú zápasovú návštevnosť na konštantnej úrovni, vyhliadky do budúcna smerujú určite vyššie. Klub totiž obhájil, nelichotivú, 2. najhoršiu pozíciu, čo sa týka priemernej domácej návštevnosti. A podobne tak aj v celkovom počte divákov, ktorí navštívili štadión počas sezóny, hlboko zaostali za ostatnými účastníkmi najvyššej súťaže. Nižšie sa umiestnila už len vypadávajúca Nitra.

Je to naozaj veľká škoda, že štadión, zrekonštruovaný v roku 2007, zíva prázdnotou aj napriek svojej špecifickej atmosfére útulného futbalového stánku. Počas poslednej sezóny nedokázali predať na domáci zápas čo i len 3500 lístkov. Najväčšia návšteva zavítala na štadión v Zlatých Moravciach v zápase proti Spartaku Trnava, kedy sa vypredalo z pôvodnej 5-tisícovej kapacity 3420 lístkov.

12. FC Nitra – 1104 divákov 

Od úspechu v sezóne 2007/2008, kedy sa podarilo Nitre obsadiť 3. miesto, klub klesal po výsledkovej, finančnej aj diváckej stránke. Bohužiaľ klub klesol tak nízko, že musel po poslednej skončenej sezóne najvyššiu súťaž opustiť. Aj keď sa podarilo pokles návštevnosti zastaviť, k lepším výsledkom, ani výraznejším finančným príjmom to neprispelo. FC Nitra bola klubom, ktorý sa z hľadiska návštevnosti pohyboval dlhé roky na najnižších priečkach. Inak tomu nebolo ani v poslednej sezóne. Návštevnosť dokázali zvýšiť do výšky takmer 5%, no ich priemerná návštevnosť 1104 divákov na zápas bola pre najvyššiu slovenskú súťaž málo. Oproti ich najúspešnejšej sezóne 2007/2008 išlo o takmer 4-násobne menší počet divákov.

V treťom a poslednom dieli sa pozrieme na vývoj návštevnosti v Česku a na Slovensku a tiež na priemernú návštevnosť ostatných európskych líg.

Milan Lajčin

Zdroje:

www.worldfootball.net/attendance/svk-super-liga-2013-2014/1/

www.futbalsfz.sk