Brazília výborným hostiteľom. Jej reprezentácia však sklamala

Európsky triumf na jubilejných dvadsiatych majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii. Nemecký futbal najlepší na svete. Domáca reprezentácia sklamala.  Čo však Brazílčanov môže tešiť, že šampionát organizačne zvládli a vykľuli sa z nich dobrí a pozorní hostitelia. Náš redaktor zhŕňa svoje poznatky a zážitky z pobytu v krajine počas celého šampionátu.

„Pred turnajom každý vravel o protestoch, demonštráciách, násilí. A vidíte, ako dobre zvládla Brazília svoju hostiteľskú úlohu,“  vypočuli sme si od brazílskej futbalovej legendy Zica jeho pohľad na to, ako sa jej krajina zhostila usporiadateľskej úlohy majstrovstiev sveta futbale. Pochválil aj tamojšiu políciu za to, že odhalila machinácie s lístkami, pričom nitky smerovali až k FIFA. „Polícia si zaslúži pochvalu,“ dodal Zico.  

Je síce pravda, že Brazílčania v mnohých veciach finišovali o päť minút dvanásť (alebo aj po dvanástej), šturmovali so všetkým vrátane štadiónov, a čo to aj nestihli dokončiť, ale nakoniec všetko fungovalo. Hoci protesty a demonštrácie intenzívne pokračovali aj počas turnaja, tieto akcie vytlačila polícia na dostatočne veľkú vzdialenosť od štadiónov,  a fanúšikom či turistom, bezprostredne nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Ani obavy z nadmernej kriminality, ktorá je v tejto krajine faktom, nenašli živnú pôdu. Zdá sa, že miliardy vložené do bezpečnosti, boli dobrou investíciou.

V krajine sme prežili takmer päť týždňov, a môžeme tvrdiť, že väčšina Brazílčanov sa správala k cudzincom milo, na každom kroku bola ochota pomôcť, aj keď po anglicky sa s bežnými ľuďmi  len ťažko dohovoríte....

Fanúšikovia, ktorí pricestovali na MS zo zahraničia, si pochvaľovali  brazílsku pohostinnosť. V prieskume  sekretariátu turistiky v Riu (Riotur) až 98,8  percenta opýtaných sa vyjadrilo, že ich očakávania sa splnili, prípadne boli aj prekročené. Vyše 97 percent hodnotilo pohostinnosť Ria de Janeiro ako vynikajúcu a cez 98 percent odporúča návštevu mesta. Ja k nim tiež patrím...

Domáce futbalové sklamanie

Túžba Brazílčanov po zisku šiesteho titulu majstrov sveta bola neopísateľne silná. Kruto ju však „vyzmizíkovali“ v semfinále Nemci, ktorí uštedrili „kanárikom“ taký výprask (7:1), akí si nepamätajú od roku 1920.  Boli sme v Belo Horizonte pri tom a neverili sme vlastným očiam. „Je to ťažká prehra, ale treba uznať, že Nemci hrali naozaj výborne. Musíme sa od nich učiť, dali nám futbalovú lekciu,“ komentoval Zico. „Hanebné, tragické, ponižujúce, absurdné, bizarné, katastrofálne,“ takéto prívlastky dala brazílskemu debaklu proti Nemecku (1:7) domáca tlač. „Nikdy som nezažila takúto zlú nočnú moru. Je mi ľúto fanúšikov, zdieľam s nimi rovnaký smútok,“ vyjadrila vtedy sklamanie aj prezidentka krajiny Dilma Rousseffová.

A ani reparát v „malom finále“ o tretie miesto domácim nevyšiel, keď Holanďanom podľahli hladko 0:3 a zostali im prázdne ruky. Hráči i diváci intenzívne prežívali každý zápas selecao – od oduševneného spevu hymny (dokončili ju vždy „a cappella“) až po záchvaty plaču vo vypätých chvíľach – či už úspešných alebo neúspešných. Plakali, keď v osemfinále po penaltovej dráme vyradili Čile. Plakali, keď stratili Neymara po víťaznom štvrťfinálovom dueli s Kolumbiou. Fanúšikovia to prežívali, ako keby sa stalo čosi vážne ich rodinnému príslušníkovi. Brazílski futbalisti veľmi chceli, ale nešlo to. Niečo mužstvu chýbalo. Ani tréner Felipe Scolari si nevedel rady, a tak bude musieť miesto pri reprezentácii uvoľniť funkciu svojmu nástupcovi.

„Mnohí hráči nehrávali pravidelne vo svojich kluboch, neprišli vo forme, a to sa odrazilo na hre mužstva. Hráči ako keby mali strach pred každým zápasom a v žiadnom to nebolo ono, “ mieni Zico. Brazília, pre ktorú sa vždy počíta iba titul majstrov sveta, bola tentoraz od tejto méty poriadne vzdialená – hoci aj štvrtá. Jej hra nebola nijak atraktívna, „jogo bonito“ (krásna hra) z minulosti je na míle vzdialená. „Táto generácia brazílskych futbalistov je iba priemerná,“ vystihol realitu bloger na webstránke O Globo.

A tak budú musieť hľadať východiská... Frustrácia je momentálne obrovská. Ešteže sa Argentína – sused a najväčší rival -  nestala majstrom sveta. To by asi pre Brazílčanov znamenalo koniec sveta. Celý šampionát sa fanúšikovia oboch táborov medzi sebou naťahovali (popevok Maradona je lepší ako Pelé si Argentínčania pospevovali dokola a v ušiach nám znie stále), počas finále Argentínčania neustále ukazovali Brazílčanom na rukách sedmičku, našťastie, zostalo len pri slovných útokoch. Niekedy však chýbalo málo...

Nemci nad všetkými

Bývalý anglický reprezentant Gary Lineker, ktorý komentoval šampionát pre BBC, pred mnohými rokmi povedal pamätnú vetu: „Futbal je hra, ktorú hrá dvadsaťdva hráčov a nakoniec vždy vyhrajú Nemci.“ Stalo sa aj v Brazílii. Nemecký futbalový stroj bol dobre namazaný, šliapal na vysoké obrátky a typický turnajový tím slávil úspech v podobe zisku štvrtého titulu majstrov sveta.  Nemecká disciplinovanosť, buldodžia vytrvalosť, výborná organizácia hry, cieľavedomosť, slávili úspech. Titul získali po 24 rokoch a zaslúžene. Majstri sveta dostanú na hlavu 300-tisíc eur. Nemecký futbalový zväz tak vyplatí 6,9 milióna eur, čo je v jeho podaní rekordné číslo.

Prvenstvo podčiarklo, aké kvality má nemecká bundesliga, z ktorej sa grupovala väčšina kádra Joachima Löwa. V Nemecku je o futbal obrovský záujem, hrá sa na pekných štadiónoch s kvalitnou infraštruktúrou a veľká väčšina zápasov je vypredaná. Bundesliga je najnavštevovanejšou ligou na svete. To všetko nie je náhoda. Titul majstrov sveta je ďalším impulzom pre rozvoj futbalu v Nemecku. Väčšina nemeckých klubov je ekonomicky zdravá, v porovnaní s niektorými veľkoklubmi v Európe je ich miera  zadlženosti v rozumných dimenziách. Nemcom môže závidieť celý svet.

Futbal je fenomén

Aj svetový šampionát v Brazílii potvrdil, akým fenoménom je futbal. Nielen športovým, ale i spoločenským. V mnohých krajinách padali televízne rekordy v sledovanosti (tak napríklad v Nemecku si priamy prenos ARD z finále zaplo 34,7 milióna divákov, čo je 48,1 percenta televíznej populácie krajiny – pre porovnanie na Slovensku to bolo  684  945 divákov), sociálne siete zaznamenali najvyšší záujem v histórii.

O atmosféru na uliciach, plážach, v baroch, fanzónach a priamo na štadiónoch sa starali pestrofarebné davy fanúšikov. S rôznym temperamentom, pričom najmä ten juhoamerický ukázal svoj obrovský emocionálny náboj. Všetci však mali jedno spoločné – lásku k futbalu a hrdosť na národné farby. Škoda, že Slováci nemali v Brazílii zastúpenie. Aj tak sa však pár desiatok fanúšikov na turnaj vybralo. „Už desať rokov chodím na zápasy po Európe a mojím snom bolo dostať sa na svetový šampionát do Brazílie. Užíval som si najmä špecifický kolorit juhoamerických fanúšikov,“ povedal nám slovenský futbalový fanúšik Roman Podhradský, ktorý v Brazílii strávil na potulkách za futbalom niekoľko týždňov. 

Šampionát si približne týždeň užil aj slovenský futbalový tréner Ladislav Hudec, s ktorým sme sa stretli na Copacabane.  Pochvaľoval si atmosféru, útočný futbal, veľké individuality, nasával atmosféru Ria de Janeiro.

Veľa pekných gólov, šikovných futbalistov a  útočný futbal zdobili majstrovstvá sveta v Brazílii. Padlo spolu 171 gólov, čo je priemer 2,67 gólu na zápas. Je to najviac za posledných päť šampionátov (rovnaký priemer bol na MS 1998 vo Francúzsku).

V Brazílii navštívilo 64 zápasov dovedna 3 429 873 divákov, čo predstavuje druhý najvyšší priemer v histórii finálových turnajov MS (priemer 53 592  divákov na zápas). Najväčšiu divácku návštevnosť v histórii MS si drží  šampionát v USA v roku 1994, najmä vďaka kapacite štadiónov. Priemerná návštevnosť na zápasoch bola vtedy  68 991 divákov, celkovo si na tribúnach pozrelo turnaj 3 587 538 ľudí (52 zápasov).

Je z čoho čerpať, svetový šampionát poskytol množstvo inšpirácie. Ak sa Slováci dívali pozorne, niečo si z toho zoberú.  Symbolickú štafetu odovzdala v Rio de Janeiro prezidentka Brazílie Dilma Rousseffová prezidentovi Ruskej federácie Vladimírovi Putinovi. O štyri roky  totiž bude hostiť svetový futbalový festival prvý raz v histórii Rusko.

Ladislav Harsányi