(Ne)známi velikáni športu: ALEKSANDAR ŠAPIĆ (diel č.1)

Spravodlivosť v športe, podobne ako v živote, funguje len do veľmi obmedzenej miery. Či už máme na mysli samotný športový výkon, alebo športovú disciplínu. Predovšetkým globálna popularita, ako aj tradícia vybraného športu sú zodpovedné za poskytnutý mediálny priestor spolu so zárobkami pre „účinkujúcich“. To, že menšie športy sa budú popri futbale či hokeji cítiť odsunuté na vedľajšej koľaji, nie je ničím novým. Vždy to tak bolo a inak tomu asi nebude.

Nechajme bokom večné polemiky na tému spravodlivosti financovania konkrétnych športov, ako aj rozsahu mediálnej publicity. Faktom je, že ak sa človek v mladom veku rozhodne pre akrobatický rock´n´roll na úkor futbalu, musí nutne počítať s tým, že v budúcnosti mu ani tituly majstra sveta s veľkou pravdepodobnosťou nezabezpečia spokojný športový dôchodok. Takisto olympijský kov pri väčšine športov neznamená záruku „pokojnej staroby“. Samozrejme, títo borci trénujú rovnako tvrdo a intenzívne, ako napríklad práve spomínaní futbalisti. Akurát, že optika a pravidlá športového šoubiznisu sú nastavené v ich neprospech. Napriek tomu sú však vášeň a láska k ich športu silnejšie než dlhodobý ekonomický kalkul. Vytrvalo trénovali a skúsili dosiahnuť maximum, pričom mnohí z nich prepísali históriu svojej športovej profesie a stali sa tak žijúcimi legendami. Hoci pozbierali všemožné vavríny z najprestížnejších podujatí vo svojom odvetví, ich mená nestoja na piedestáli športového panteónu slávy spolu s Pelém, Maradonom, Navrátilovou či Gretzkym.

V nasledujúcich riadkoch sme sa rozhodli detailnejšie predstaviť desiatku ozajstných majstrov svojho remesla, ktorí sa venovali menej známym športom, no zaslúžili by si rozhodne viac publicity. Pôjde o dlhodobejší projekt pod názvom „(Ne)známi velikáni športu“ s mesačnou periodicitou. Nejde o žiaden rebríček a poradie je čisto náhodné. Jedným dychom dodajme, že výber bol naozaj veľmi ťažký, keďže podobné esá sa nájdu vlastne v každom športe. Jediným kritériom bolo, že sme sa v tomto prípade zamerali len na mužov-športovcov, pričom ženská dvanástka príde na rad už čoskoro. Na záver len dodávame, že oceníme každú vašu spätnú väzbu. Ideálne, aj s menami Vašich favoritov! 

ALEKSANDAR ŠAPIĆ (* 1978), Srbsko - vodné pólo

Od začiatku s nálepkou supertalentu

Hviezda so všetkým, čo k tomu patrí. 35-ročný rodák z Belehradu s prezývkou „Aca“ je považovaný za asi najslávnejšieho hráča vodného póla vôbec. Pozoruhodná však nie je iba jeho športová kariéra. V rodnom Srbsku sa stal už v mladom veku neprehliadnuteľnou postavou verejného života. Po športovej stránke dosiahol prakticky na všetky existujúce tímové, ako aj individuálne ocenenia. Až sa natíska otázka, prečo zatiaľ nevznikol o tomto fenomenálnom športovcovi žiaden filmový dokument mapujúci jeho kariéru.

Medzi seniormi debutoval v lige ako 13-ročný chlapec!  Doma najprv hral za oba belehradské kluby VK Partizan, respektíve VK Crvena Zvezda. Najväčšie úspechy na domácej scéne však zožal vo „vidieckom“ tíme VK Bečej Naftagas, kam prišiel ako 16-ročný mladík (6 x majster Juhoslávie, 6 x víťaz Juhoslovanského pohára a predovšetkým 1 x víťaz Ligy Majstrov). To už mal pritom na konte premiérový ligový titul s Crvenou Zvezdou, ako aj triumf v domácom pohári s Partizanom. V malom mestečku na severe krajiny strávil úspešných 7 rokov (do roku 2001). Asi by ostal aj ďalšie sezóny, no klub bol kvôli finančným problémom rozpustený. Ťažko povedať, ako by sa vyvíjala jeho kariéra nebyť tejto nútenej zmeny. Faktom je, že Šapićovou prvou zahraničnou štáciou sa stalo Taliansko, presnejšie klub Rari Camogli.

Na Apeninský polostrov zamieril už so statusom hviezdy prvej veľkosti, pričom v Camogli zotrval do roku 2004, aby nasledoval presun do kvalitnejšieho celku Serie A – Rari Savona. V Savone vydržal srbský ostrostrelec 2 sezóny (do roku 2006). Hneď v premiérovej sezóne pomohol Savone výraznou mierou ako k zisku ligového titulu, tak aj k zisku LEN Europohára, ktorý je pohárovou súťažou číslo 2, teda akousi vodnopólovou Európskou ligou. Samozrejme, zarovno s klubovými vavrínmi zaznamenával medzičasom aj úspechy v reprezentačnom tíme, ku ktorým sa o chvíľu dostaneme. Pristavme sa však ešte pri poslednom klubovom angažmáne v ruskom klube Šturm 2002 Čechov. Tento 100-kilový bombardér (pri výške 190 cm) prišiel do Ruska už ako vodnopólová ikona, kde z neho Rusi spravili najlepšie plateného hráča tohto športu. V Čechove vydržal do roku 2009, kedy sa rozhodol vo veku 31 rokov ukončiť profi kariéru. Aj v Rusku však dokázal získať 2 ligové tituly a znova vybojovať LEN Europohár.

Medailovo-gólová mašina

Ešte pôsobivejšia je ale Šapićova reprenzentačná vizitka. Vďaka svojmu nesmiernemu talentu reprezentoval už v mladom veku, a preto stihol hrať pod vlajkou až 3 krajín. Najprv hájil farby bývalej Juhoslávie, neskôr Srbska & Čiernej Hory a po osamostatnení Čiernohorcov nakoniec reprezentoval aj Srbsko. Bolo by rozhodne zaujímavé zistiť, kde Šapić „skladuje“ toľké množstvo medailí. Všetky 3 svoje účasti na olympijských hrách pretavil do medailového úspechu (1 x striebro, 2 x bronz). Z majstrovstiev sveta má 1 zlato, 1 striebro + 2 bronzy. Z európskeho šampionátu 5 medailí (3+2+0). Pre Srbov, ako vodnopólovú veľmoc znamená každá účasť na vrcholnom podujatí viac-menej istú medailu. Ďalšie desiatky cenných kovov prišli z akcií ako Svetová liga FINA či Stredozemné hry. V národnom tíme rodnej krajiny odohral podľa oficiálnych prameňov 385 zápasov, pričom sieť súperov zaťažil 981 gólmi! Definitívne v národnom tíme skončil ako 30-ročný, spolu s reprezentačným súputníkom A.Čirićom.

V rámci úplnosti by sme sa mali pristaviť aj pri individuálnych úspechoch „Acu“. Podobne ako pri kolektívnych oceneniach, ide o riadne dlhý zoznam. V sezóne 2005/06 opäť raz prepisoval historické tabuľky, keď sa stal 11 sezón po sebe najlepším strelcom danej ligovej súťaže! Rovnako tak na 3 po sebe idúcich európskych šampionátoch sa stal kráľom strelcov (2003, 206, 2008). Najlepším strelcom bol aj na Majstrovstvách sveta v roku 2005 v kanadskom Montreale, ako aj na LOH 2000 v Sydney. Podľa neoficiálnych zdrojov, žiaden vodnopólista nenastrieľal počas hráčskej kariéru toľko gólov ako tento Belehradčan (odhaduje sa okolo 2200 gólov!). Patril k najstráženejším útočníkom v histórii hry, no aj tak skóroval s úplnou ľahkosťou a predovšetkým- neustále. Šapićova dominancia bola ešte výraznejšia, ako dominancia dvojice Messi-Ronaldo v súčasnom futbale. Povahou však má najbližšie jednoznačne k Zlatanovi Ibrahimovićovi. Napokon, ako správni Balkánci nezaprú v sebe horúcu krv.

Materiál zaujímavý pre bulvár

Šapić nepatril nikdy k anjelom a z času na čas nechal prehovoriť svoj temperament.  Aj preto sa na titulky nedostával vždy len kvôli športovým správam. Na svetovom šampionáte v Barcelone (2003) schytal 9 mesačný zákaz činnosti v reprezentácii za úrážku rozhodcu. O 2 roky neskôr sa dostal ako hráč Savony do potýčky s fanúšikmi Partizanu, svojho bývalého klubu. „Bol tam menší incident, ktorý by som nerád komentoval. Fanúšikovia Partizanu boli v sektore, kde nemali čo hľadať a celý zápas ma sústavne urážali. Myslím, že 15 ľudí by nemal byť problém pred zápasom skontrolovať. Je to vodné pólo, nie futbal,“ tvrdil vtedy miestnym médiám.

Ďalší poprask spôsobil Šapić svojím sobášom v roku 2005 s Ivanou Šljukićovou, vdovou po zosnulom mafiánskom bossovi Sredoje Šljukićovi. Manželstvo však nevydžalo. V lete roku 2009 potvrdil pár svoj rozchod. Dôvodom mala byť partnerkina neplodnosť. Očakávaného potomka sa však dočkal vlani v auguste, keď jeho nová partnerka Milica priviedla na svet syna Maksima. Len dodajme, že matka Šapićovho dieťaťa Milica Rajačić je fotomodelka, ktorá v minulosti nafotila sériu erotických fotografií a v prostredí domáceho bulváru ide o „známu firmu“. Srbskí žurnalisti musia jednoducho Šapića milovať!

Aby turbulencií nebolo dosť, rozhodol sa začiatkom roku 2006 vstúpiť do politiky, presnejšie do Demokratickej Strany Srbska, čím upevnil svoje väzby s politickými špičkami. Veď jeho spolustranníkmi sa stali napr. bývalý starosta Belehradu Djilas, respektíve ex-prezident krajiny Boris Tadić. Rozhodnutie vstúpiť na politickú scénu v čase aktívnej kariéry bolo sprevádzané búrlivou vlnou diskusií a je logické, že po tomto rozhodnutí istú časť svojich športových priaznivcov Šapić stratil. Momentálne je idolom číslo 1 pre srbskú mládež tenista Djoković, čomu sa samotný Sapić určite teší. Dobre vie, aký je to pocit, keď človek nemôže výjsť v rodnom meste pomaly ani na ulicu. Napokon, keď bol pred pár rokmi na vrchole karéry, tak bol Belehrad priam posiaty billboardami a plagátmi s jeho podobizňou. Hoci jeho popularita nedosahovala rozmerov ´Noleho´ Djokovića, prípadne futbalistov Vidića s Ivanovićom, aj tak si na nedostatok pozornosti nemohol sťažovať. „Doma v Srbsku je ťažké ukázať sa na verejnosti, keďže ľudia vás ihneď spoznajú. V tomto smere si užívam zahraničné akcie typu majstrovstiev sveta alebo olympiády, kde človek znova nájde anonymitu v dave,“ vyjadril sa v roku 2007.

 Pre celú Šapićovu kariéru lemovanú úspechmi je príznačný výrazný časový predstih voči svojim rovesníkom. Väčšina ľudí nedosiahne za celý život to, čo stihol tento „enfant terrible“ v extréme mladom veku, veď 40-tku oslávi až v júni 2018. Novinár Dejan Stevović z denníku Sportski Žurnal vidí za významnými počinmi svojho krajana najmä silné morálno-vôľové vlastnosti. „Fyzicky aj mentálne je nesmierne silnou osobnosťou. Vie, čo chce a vždy býva nakoniec úspešný,“ tvrdí belehradský novinár na margo miestnej legendy. Šapić sa už momentálne naplno venuje politickej dráhe. Či bude svojich súperov v politickom ringu ničiť rovnako presvedčivo ako tých v bazéne, ukáže až čas. Každopádne, prvý úspech prišiel, ako to už uňho býva zvykom, zakrátko. V júni 2013 sa stal „Aca“ už ako plnokrvný politik starostom mestskej časti Nový Belehrad. Jedno je isté, Aleksandar Šapić rozhodne nie je typ človeka, ktorý by doma sedel so založenými rukami a spomínal na časy zašlej slávy. A domáce médiá? Tie si môžu len mädliť ruky.

Martin Rendek