Očami fanúšika: Davis Cup Belehradu nesvedčal

Pre našich čitateľov sme už dlhšie pripravovali tematickú novinku pod názvom „Očami fanúšika“. Cieľom bude, ako už samotný názov napovedá, priblíženie a celkové zmapovanie fanúšikovského prežitku z danej športovej udalosti pomocou vopred stanovených parametrov. V ďalších týždňoch a mesiacoch by sme radi prinášali reportáže z čo možno najširšej palety akcií. Od tradičných, t.j. masových, až po komunitné športy.

Na začiatok sme odštartovali ozaj „zostra“- finálovou sériou tenisového Davis Cup-u priamo z Belehradu! Domáci Srbi vedení súčasným lídrom svetového rebríčka Novakom Djokovičom privítali minuloročných obhajcov z Českej republiky. 3-dňový program sľuboval napínavé tenisové divadlo v búrlivej atmosfére ´vriaceho kotla´ miestnej Kombank Areny. Viac už v nasledujúcich riadkoch.

Belehrad & Davis Cup

Majstrovstvá sveta mužských tenisových družstiev- aj takto by sa dal zjednodušene pomenovať Davis Cup. Slávna trofej má vo svete tenisu unikátne postavenie. Ide totiž o súťaž reprezentačných tímov. Niektorí tenisti ignorujú apely národnej federácie svojej krajiny a uprednostnia vlastné záujmy, keďže za zápasy v Davis Cup-e sa nedostávajú body do rebríčka ATP. Väčšina hráčov ale reprezentačné povinnosti neodmietne. Niektorí hráči bitky v tejto súťaži priam milujú. Slovenský fanúšik si určite spomenie na Dominika Hrbatého a jeho pamätné zápasy pred bratislavským publikom v prvej polovici minulej dekády. Rovnako ochotne príde vždy pomôcť práve aktuálny kráľ mužského tenisu N.Djokovič, či český veterán R.Štěpánek. A nie je prekvapením, že práve tieto 2 krajiny sa stretli vo finále. Prejdime však už k samotným hracím dňom. Úvodnú dvojhru obstarali domáci miláčik ´Nole´ a česká dvojka Štěpánek, pričom začiatok zápasu bol stanovený na 16:00 hod. Miestna aréna bola otvorená v roku 2004 pod názvom Beogradska Arena a domov tu majú predovšetkým basketbalisti. Srbský národný tím, ako aj dvaja odvekí rivali Crvena Zvezda Belehrad a Partizan Belehrad. Práve basketbal a futbal sú v krajine jednoznačne najsledovanejšími športami. Zvyšné športy sú viac-menej okrajovou záležitosťou, tenis nevynímajúc. Tenis v Srbsku = Novak Djokovič. Popularita tohto športovca nemá konca-kraja, obzvlášť v ´jeho´ Belehrade. Inak ale tenis ako taký domácich príliš nevzrušuje. Podľa predzápasových správ mala byť hala veľmi slušne zaplnená, no nie vypredaná. A tak aj bolo. O prostredí a atmosfére v hale kolovali už pred finále všakovaké zvesti a hosťujúca výprava sa obávala nekorektného prostredia. Samotná hala sa nachádza v mestskej časti Novi Beograd a je vcelku pohodlne dosiahnuteľná mestskou hromadnou dopravou, ako aj autom. Zaujímavosťou je, že v tesnej blízkosti haly má samotný Djokovič vlastnú reštauráciu nazvanú jednoducho- Novak Restaurant. Jej chod spravujú hráčovi rodičia a pred zápasom tu panoval čulý ruch.

Hoci samotná Kombank Arena patrí k najkolosálnejším halám v Európe, do infraštruktúry sa od jej vzniku prakticky neinvestovalo. Samozrejme, ešte stále znesie relatívne náročné kritériá, avšak...Avšak. Stavba chátra, to si pri pozornejšom pohľade všimne každý.

Kvalitný tenis neprekryl nepríjemné prekvapenia

Prvý šok a zároveň obrovské mínus sme zažili ešte pred vstupom dnu. Na zemi sa totiž povaľovali porozbíjané kusy betónových dlaždíc! Chýbajúca dlažba síce nepôsobí dvakrát vábne, no rozhodne mali byť veľké a nebezpečné kusy odpratané a nie, aby po nich ešte návštevníci šliapali. Ak by sa v domácom dave našiel, nedajbože, šialenec z radov futbalových ultras a chcel by zraniť hosťujúcich priaznivcov, tak ´zbraň´ mu ležala priamo pod nohami! Stačilo si len hodiť. K nálade nepridala ani predzápasová tlačenica. Človek si len s nechuťou zaspomínal na ´povestné´ návaly zo starého Tehelného Pola pri zápasoch našej futbalovej reprezentácie (napr. proti Anglicku, Slovinsku či ČR). Hneď po vstupe sme dostali nafukovacie „tlieskatká“ od jednej z partnerských firiem súťaže. Ostatní sponzori mali takisto rozmiestnené svoje hostesky na poschodiach, išlo však viac-menej len o rozdávanie korporátnych letákov, ktoré aj tak 9 z 10 divákov ihneď vhodilo do najbližšieho koša. Nástup hráčov, ako aj sprievodný program boli relatívne v poriadku. Nanešťastie, ozvučenie v hale nebolo dobre riešené a keď sa chcel divákom prihovoriť miestny hlásateľ s dôležitým oznamom, jeho hlas zanikol v šume takmer 20-tisícového davu. Celkovej atmosfére pomohli výraznou mierou českí fanúšikovia, ktorí boli sústredení naľavo od českej lavičky. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že táto partia je zohratá a v jej arzenále nechýbali ani hudobné nástroje ako bubny či trúbka. Od soboty dorazil aj známy český fanúšik s podobizňou filmového Fantomasa. Celková atmosféra bola elektrizujúca a búrlivá. Zásluhou oboch táborov. Občas sa, bohužiaľ, vyskytli aj nešportové prvky, ktorými sa niekoľko domácich ´tiežfanúšikov´ snažilo vykoľajiť Berdycha so Štěpánkom, no išlo hlavne o konkrétnych jedincov. Domáci fans mali 2 väčšie, organizované skupiny, ktoré ale povzbudzovali absolútne férovo a slušne. Takisto samotné zápasy boli zaujímavé a diváka museli baviť. Nie však, keď sa prehrávalo. Už v prvý deň odchádzali domáci priaznivci predčasne, keď videli, že Lajovič rozbehnutého Berdycha nepotrápi. Rovnako tak o 2 dni  neskôr, keď v rozhodujúcom 5. zápase znova Lajovič nedokázal vzdorovať Štěpánkovi. Zápas sa potom dohrával v poloprázdnej hale. Rovnako tak vyzerala aj korunovácia víťazov. Oceniť však treba domácu snahu vyrovnať sa hosťujúcom fanúšikom v rámci hudobných nástrojov. Na druhý hrací deň bola do hľadiska pozvaná zhruba 10-členná rómska dychovka. Ako keby si Srbi v duchu povedali „My sme tu doma!“ a nenecháme sa predsa zahanbiť od súperových fanúšikov. Nadaní hudobníci ešte viac vylepšili zápasovú atmosféru.

Tenisový marketing v plienkach

Čo však rozhodne potrebovalo vylepšiť, a to riadne, boli služby mimo kurt. Stánky s občerstvením ponúkali minimálny výber. Coca-Cola, čokoládové tyčinky Twix či Snickers, tortilla chipsy, pukance. Zaujímavý bol aspoň stánok miestnej pekárne, kde si mohli diváci zakúpiť čerstvé pekárenské výrobky. Ceny boli, samozrejme, vyšróbovanejšie oproti štandardným cenám z obchodov. Takisto merchandising pripomínal začiatky 90.-tych rokov u nás. Chýbali nielen spomienkové tričká vydané špeciálne k príležitosti finále, no predovšetkým množstvo základných položiek, ktoré dostať v každom priemernom fanshope. Ono, predaj suvenírov bol celkovo zvláštne riešený, keďže časť sa predávala v interiéri haly, presnejšie na chodbách a druhá časť pred halou. Pred halou to však pripomínalo púťové atrakcie, prípadne sortiment z „kolotočov“. Ťažko povedať, či mali dotyční predajcovia vôbec nejaké povolenie na predaj. Každopádne, do istej miery to malo akési čaro živelnosti. Napríklad podnikavý chlapík v stredných rokoch hneď po skončení sobotňajšej štvorhry o dušu ponúkal odchádzajúcim divákom ´oficálne´ odznaky R.Štěpánka. Minimálne tá rýchlosť, s akou zohnal (prípadne narýchlo vyrobil) dané odznaky si zaslúžila uznanie. Pár stánkov vo vnútri, ktoré aj tak ponúkali len univerzálne suveníry Djokoviča (názov stánku bol príznačný- Novak Shop) už boli vysloveným sklamaním. Žiaden ´na mieru ušitý´ suvenír viažuci sa k finále 2013. Suveníry Tipsareviča a zvyšných hráčov, prípadne domácich tenistiek by sme hľadali márne. Pritom ako Tipsarevič, tak aj domáce hráčky Ivanovičová s Jankovičovou patria k širšej svetovej špičke. 

Zbytočné eskalovanie  napätia

Na záver krátke hodnotenie (ne)profesionality domácich organizátorov. V tomto prípade to je jednoznačné NEPROSPEL! Porozbíjanými dlaždicami to len začalo. Domáci usporiadatelia pravdepodobne nechceli nič podceniť, no nahnať do haly ozbrojené poriadkové zložky v uniformách bolo prehnané. Strážcovia poriadku boli ako vystrihnutí z éry Slobodana Miloševiča. Pre našinca vcelku rušivý element a dosť skľučujúci pocit, pre domácich asi nič nezvyčajné. Aspoň sa to tak javilo. Aby však toho nebolo dosť, v sobotu po víťaznej štvorhre českého dua Berdych/Štěpánek sa organizítori znova ´vyfarbili´. Z nepochopiteľných príčin držali takmer 10 minút celý hosťujúci sektor vo vymedzenej zóne. Pritom v sektore hostí neboli žiadni výtržníci, či chuligáni. Mohol by som spomenúť ešte ďalších 10 vecí, ktoré mi okamžite napadnú, medzi inými napríklad nemožnosť sa vrátiť znova do haly. To je síce pri niektorých akciách bežné, no divák má byť na to vopred upozornený. Ak by napríklad došlo niekomu z obecenstva nevoľno a potreboval by sa ísť na chvíľu prevetrať na vzduch, rovno by tam mohol ostať a tenis dopozerať v najbližšom bare. Na našu otázku, prečo na toto divákov neupozornia organizátori vopred, sme dostali jednoznačnú odpoveď: „Veď je to napísané v pokynoch na lístku.“ Áno, bolo to napísané na lístku, ale len v srbštine! Takto závažné informácie a pokyny musia  byť jednoznačne v angličtine. A že by s vami chceli domáci usporiadatelia na túto tému diskutovať? Zabudnite. Či už by ste boli v práve, alebo nie, nezaujímalo by ich to.

Aby sme však len nekritizovali- treba vysoko oceniť ľudové vstupné. Prihliadnuc na to, aká tenisová kvalita sa na kurtoch preháňala. Veď vstupenka 1. kategórie na všetky tri hracie dni vyšla iba na 55 € . Samotná vstupenka 2. kategorie na sobotňajšiu štvorhru pritom stála iba ťažko uveriteľných 5 €! Chce sa mi veriť, že sa raz takýchto cien dočkáme aj tu na Slovensku. Summa summarum, 101. ročník Davis Cup-u mohol mať určite aj vďačnejšiu destináciu. Organizačne by to určite zvládla v našom regióne každá národná asociácia o poznanie kvalitnejšie. O Spojených štátoch, západnej Európe či Škandinávii ani nehovoriac. Na druhej strane, natíska sa otázka či to ide vôbec v balkánskych podmienkach a pomeroch zorganizovať aj lepšie? Predsa len, v týchto končinách je veľa záležitostí riešených úplne inak než v našej stredoeurópskej kotline. 

ČO POTEŠILO

• extrémne nízke cenové hladiny vstupeniek
• kvalitný tenis
• búrlivá atmosféra
• kvalitný výhľad aj z vyšších poschodí arény
• hudobné nástroje v hľadisku
• sobotný príchod známeho českého fanúšika „Fantomasa“ do hľadiska

ČO SKLAMALO

• rozbité betónové dlaždice pred halou
• tlačenica pred zápasom
• absencia zápasového bulletinu
• 10-minútové uzatvorenie hosťujúceho sektora po skončení sobotňajšej štvorhry
• ozbrojené a uniformované poriadkové zložky
• absolútna neprofesionalita & neochota usporiadateľov
• zlé ozvučenie v hale
• úroveň & pestrosť občerstvenia
• úroveň & pestrosť suvenírov
• veľmi úzky výber skladieb v rámci prestávkových „brejkov“

KURIOZITA

• všetkých 5 stretnutí sa skončilo vždy suverénnou výhrou 3:0 na sety
  

Martin Rendek