Hokejové „Čierne krídla“ z Linzu: Budúci majster EBEL ligy?

Slovenský ligový hokej prežíva veľmi ťažké časy. Po odchode bratislavského Slovana prejavil prednedávnom svoj zámer vystúpiť z našej najvyššej súťaže aj iný silný klub- HC Košice. Dôvodov je mnoho. Vyššia kvalita zápasov znamená vyššiu atraktivitu, čo by malo zákonite rezultovať do zvýšenej návštevnosti vedno s prílevom nových sponzorov. Na druhej strane, náklady by vzrástli niekoľkonásobne. Aj napriek tomu však Tipsport extraliga akosi nenapĺňa ambície silných domácich klubov. Zajačie úmysly verejne prezentovali aj v Piešťanoch. Tí by, naopak, radi pôsobili v nádnárodnej EBEL lige, ktorá v súčasnosti združuje pod svojimi krídlami 12 klubov z 5 štátov (Rakúsko: 8 klubov, Slovinsko + Maďarsko + Taliansko + ČR zhodne po 1 klube). A práve model a fungovanie tejto súťaže by mohli byť zaujímavou inšpiráciou pre naše družstvá.

Medzi tradičných účastníkov patrí aj klub EHC LIWEST Black Wings Linz. Tento klub s pomerne dlhým názvom je jediným hokejovým zástupcom spolkovej krajiny Horné Rakúsko a vo svojej histórii sa tešil zatiaľ 2 razy z majstrovskej koruny (2003 & 2012). Viac o fungovaní klubu, ako aj plánoch a cieľoch do budúcnosti nám v exkluzívnom rozhovore prezradil generálny manažér a legenda miestneho hokeja Christian Perthaler. 

Aká panuje momentálne nálada vo vnútri klubu?

Myslím, že všetko je v poriadku. V priebežnej tabuľke sa nachádzame na 2. mieste, len bod za vedúcim Bolzanom. Z tohto pohľadu musí vládnuť spokojnosť. 

S akým ročným rozpočtom v Linzi operujete?

Ročný rozpočet sa pohybuje na úrovni 3 milióny €, pričom na mládež ide suma 200 000  €. 

Aký máte názor na slovenský hokej?

Slovenský hokej sledujem len zbežne, predovšetkým na svetových šampionátoch. Máte kvalitný národný tím a patríte každoročne k širšiemu okruhu favoritov. Ja osobne mám na súboje s vašou reprezentáciou vcelku fajn spomienky. Viem, že sa mi dokonca podarilo skórovať proti Slovensku na olympiáde v Nagane. Alebo to bolo V Salt Lake City...Už ani neviem. Bolo to dávno (smiech). No som si na 100% istý, že zápas skončil remízou 2:2, čo bol pre naše družstvo povzbudivý výsledok. *

*išlo o zápas na ZOH 1998 v Nagane: Slovensko 2-2 Rakúsko (27. Cíger, 34. Petrovický – 8. Lavoie, 24. Perthaler)

Konfrontáciu so slovenskými hokejistami máme takmer vždy zabezpečenú počas leta, keď máme na pláne prípravné zápasy.  

Obliekali vaše klubové dresy aj nejakí hokejisti zo Slovenska?

Nespomínam si na žiadneho vášho hráča. V minulosti tu veľmi úspešne  pôsobil český tréner Stanislav Barda. Pod jeho vedením sme dokonca získali v roku 2003 premiérový titul. Oporami boli tiež gólman Pavel Nešťák či obranca Petr Kuchyňa. No zo Slovenska mi naozaj neutkvel v pamäti nikto. Uvidíme, možno v budúcnosti sa nejaký slovenský hráč objaví. 

Kto sú najznámejší hráči klubovej histórie?

Asi naturalizovaný Kanaďan Rick Nasheim, ktorý reprezentoval aj našu krajinu a boli sme tak spoluhráčmi v národnom tíme. Jeho číslo 16 bolo v našom klube vyradené z používania (tzv. „retired number“- pozn.autora). Okrem neho má vyradené číslo aj Mark Szücs, ktorý hrával s 25-kou, ako aj moje číslo 30. Tieto tri čísla sa v klube nepoužívajú a sú vyvesené pod strechou štadióna. Každý fanúšik má však svojho obľúbeného hráča. 

Má klub aj farmársky tím, s ktorým úzko spolupracuje? 

Nemáme farmu, hoci v minulosti sme sa intenzívne zaoberali touto myšlienkou. Pred zhruba 4-5 rokmi sme mali v pláne nadviazať spoluprácu s klubom v neďalekom meste Wels. V tom čase hrali v 2. najvyššej súťaži. Postupne však, sčasti aj pre finančné problémy, spadli do amatérskych líg a už to pre nás nie je téma. V okolí momentálne nie je kvalitný klub na našej hokejovej úrovni. Je to škoda, pretože hlavne pre mladých hráčov by to bola výhoda. Na farme by mali vyššie zápasové vyťaženie. 

Mládež je budúcnosťou každého klubu. Zabezpečujete zahraničnú konfrontáciu aj pre neseniorské tímy, napríklad formou turnajov? Prípadne organizujete turnaje u vás v Linzi?

Aj organizujeme, aj cestujeme na turnaje do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky. Tieto záležitosti sú v kompetencii manažéra mládeže. Nami organizované turnaje sú však skôr jednorázovými akciami pre tuzemské kluby. Nejaký tradičný turnaj s bohatou históriou sa nám zatiaľ nepodarilo zorganizovať a úprimne, ani to nie je nejaká naša priorita. Určite je to však pre našich mládežníkov a juniorov príjemné a užitočné spestrenie počas sezóny. 

Čo spolupráca s mestom či samosprávou?

Zlepšuje sa každým rokom. Mesto nám veľmi pomohlo, respektíve stále pomáha v rámci renovácie štadióna, ktorá je naplánovaná v termíne apríl až september 2014. Kapacita arény sa zvýši o 900 miest a zlepší sa aj celkový komfort. Na tento projekt sme dostali vyčlenených 5,4 milióna €, čo je skoro dvojnásobok rozpočtu. Sme zato vďační, veď inak by bola renovácia nemysliteľná. To je suma za celý projekt rekonštrukcie. Okrem toho za sezónu nám prispieva mestské zastupiteľstvo spolu s vyšším územným celkom zhodne po 100 000 €. 

Má klub nejakých VIP fanúšikov z radov celebrít či známych osobností?

Neviem o nikom takom. Stačia nám naši radoví fanúšikovia. Sú skvelí. Hala je pravidelne plná a návštevy okolo 3600-4000 divákov sú pravidlom. Aj preto chceme zvýšiť kapacitu, aby sme aspoň presiahli cifru 4000 miest. 

Ako pracujete s fanúšikmi v rámci marketingových aktivít? Ako sa klub promuje z hľadiska PR aktivít?

Našťastie, dopyt po hokeji je vyšší, ako kapacita haly, no musím priznať, že by sme mali vyvíjať vyššie úsilie aj v tomto smere. Momentálne sme však dosť vyťažení športovo-manažérskymi aktivitami a nejaký ucelený marketingový koncept nemáme. Skôr je to také nárazové, no ako som povedal, určite chceme toto do budúcnosti zlepšiť. K tomu by nám mal  dopomôcť aj modernejší štadión. 

Takže merchandising je len marginálnou záležitosťou?

Presne tak. Sú to vyslovene „drobné“. Len malé percentá zo zisku plynú z predaja suvenírov.  

Na Slovensku je hokejovej verejnosti známe, že ŠHK Piešťany by tiež radi okúsili chuť EBEL ligy. Aký je váš názor na potenciálne nový klub z ďalšej hokejovej krajiny v súťaži?

Samozrejme, že expanziu súťaže vítame. Zahraničný protivník bude vždy lákavý pre fanúšikov. Otvára to ďalšie možnosti a ako ligu samotnú, tak aj družstvá v nej to posúva vpred. Nemusím to snáď ďalej rozvádzať, že na rozširujúci sa formát pozitívne reagujú aj noví kluboví partneri a sponzori. 

Spolupracujete aj s inými športovými subjektami v meste?

 Vôbec nie. Je paradoxné, že v meste sú až 2 veľké futbalové kluby: LASK Linz a Blau-Weiss Linz, no ani jeden z nich nehrá v celoštátnej lige. Obaja hrajú až 3. ligu, čo je na mesto veľkosti Linzu nedostačujúce. Preto sme najpopulárnejší my hokejisti. O našej návštevnosti som už vravel. A hoci je futbal v Rakúsku populárnejší než hokej, tu u nás to platí obrátene. Veď priemerné návštevy na futbale sa pri oboch kluboch pohybujú na hranici okolo 600-700 divákov. Pritom naši fanúšikovia s nami jazdia aj na zápasy vonku. 

Museli ste riešiť aj nejaké problémy s vašimi fanúšikmi?

Tak v tomto smere máme fakt veľké šťastie. Naši priaznivci sú vášniví a hokeju rozumejú. Veď napríklad do Viedne ich prišlo okolo 1000, do Salzburgu ich vycestovalo okolo 700. No čo je hlavné, slušne povzbudzujú a stoja za tímom! To si vážime. 

Kto je najväčším rivalom „Čiernych krídel“?

Povedal by som, že Vienna Capitals. Nie je to však taká tá klasická nevraživosť „na ostrie noža“. Jednak sú hokejoví fanúšikovia umiernenejší a menej radikálni jako, povedzme, tí futbaloví a navyše je medzi mestami aj istá vzdialenosť. Každopádne, aj tak majú duely proti Viedenčanom pre nás vždy špecifickú príchuť. Oni to, myslím, vnímajú rovnako. 

Aké ciele ste si vytýčili v tejto sezóne z hľadiska umiestnenia?

Liga je veľmi vyrovnaná a ak skončíme medzi 4 najlepšími, budeme spokojní. Tajne snívame o finále a možno aj o tej povestnej „čerešničke na torte“ v podobe titulu, no musíme ostať pri zemi a byť realistami. Predsa len, kluby ako Vienna Capitals, Red Bull Salzburg či Klagenfurt sú na tom finančne lepšie a disponujú vyššími rozpočtami. 

A čo dlhodobé, respektíve strednodobé ciele?

Rekonštrukciu štadióna som už spomínal, ďalej je to určite zapracovanie našich odchovancov do prvého tímu. V tomto máme rezervy, keďže momentálne je v seniorskom tíme len jediný hráč, ktorý prešiel našimi mládežníckymi celkami. No a nemenej dôležité je celkové etablovanie klubu medzi top 5 družstvami v rámci Rakúska. Nechceme nejako „tlačiť na pílu“ a robiť veci nasilu. Nie vždy sa všetko podarí, to je prirodzené, no progres musí byť po čase zrejmý. Ak budeme tvrdo pracovať, výsledky sa musia dostaviť.   

EHC LIWEST Black Wings Linz

Klub založený v roku 1992 dosiahol vo svojej krátkej histórii na 2 majstrovské tituly. Premiérová sezóna v najvyššej súťaži sa viaže k roku 2000 (sezóna 2000/01). Prvý majstrovský titul nasledoval už 2 sezóny po postupe. V roku 2003 sa po prvýkrát v Linzi pilo šampanské. Druhý titul prišiel v roku 2012. Tím hráva domáce zápasy na štadióne Keine Sorgen Eisarena s kapacitou okolo 3800 divákov. Trénerom tímu je Rob Daum, kapitánom družstva skúsený veterán Philipp Lukas. V kádri nájdeme okrem domácich hráčov aj legionárov zo Severnej Ameriky (8 Kanaďanov &  2 Američanov).

Christian Perthaler:

Narodený 21.7.1968 v Innsbrucku

Pozícia: Pravé krídlo

Kariéra: Innsbruck EV (1988-93), Zell am See EK (1994-95), Klagenfurt AC (1995-98), Feldkirch VEU (1998-99), Klagenfurt AC (1999-2001), EHC LIWEST Black Wings Linz (2001-2008) 

Rodák z Innsbrucku odštartoval svoju kariéru práve v miestnom klube Innsbrucker EV, aby strávil celú kariéru v rodnej krajine. V Rakúsku obliekal tento šikovný pravý krídelník dresy významných klubov: Klagenfurtu, Feldkirchu či Linzu. Jednu sezónu strávil aj pod Alpami v klube Zell am See. V roku 2008 sa rozhodol definitívne zavesiť korčule na klinec, pričom jeho ligová bilancia sa zastavila na čísle 730 zápasov, v ktorých nazbieral dohromady  503 bodov (232 gólov + 271 asistencií). V národnom tíme sa zúčastnil 7 svetových šampionátov, z toho piatich v rámci A kategórie. Štartoval na 2 olympiádach v Nagane 1998, respektíve v Salt Lake City 2002. Na oboch olympiádach sa stretol aj proti slovenskému výberu a ani raz neprehral. Pri naganskej remíze 2:2 bol dokonca medzi strelcami, v Salt Lake City sa v zápase proti Filcovmu tímu síce bodovo nepresadil, no naši juhozápadní susedia aj tak triumfovali v pomere 3:2. V krajine pod Alpami patrí medzi najvýznamnejšie postavy ľadového hokeja. V Linzi dokonca vyradili jeho číslo 30 z klubového používania.  

Martin Rendek

Viac o tíme EHC LIWEST Black Wings Linz: http://www.ehcliwestlinz.at/

Viac o súťaži EBEL: http://www.erstebankliga.at/