Spartak Myjava: Svieži závan futbalovej poctivosti

Už druhú sezónu pôsobí v našej najvyššej futbalovej súťaži Spartak Myjavy. Skromný oddiel plný zanietených a pracovitých ľudí s prajnými fanúšikmi. Aj vďaka tomuto koktejlu tvrdej roboty a entuziazmu sa kopaničiarsky klub zaradil medzi plnohodnotných členov ligovej spoločnosti, hoci spočiatku zaznievali mnohé skeptické hlasy o konkurencieschopnosti tímu. Po viac ako ročnom účinkovaní v Corgoň lige si dnes už „malú“ Myjavu veru nikto nedovolí podceniť. O klubovej histórii, radostnej súčasnosti, ako aj budúcich plánoch sme sa pozhovárali s generálnym manažérom Petrom Halabrínom a mediálnym manažérom Marekom Hrinom.    

Keď sa žije zlatá éra

V živote každého klubu sú obdobia úspešné, ako aj tie menej úspešné. Po kariérnej stránke asi nemôže futbalistu hriať lepší pocit než fakt, že jeho klub práve zažíva zlaté roky svojej histórie. To, že samotný hráč je aktívnou súčasťou niečoho veľkého, je vždy povznášajúce a motivujúce zároveň. Samozrejme, daná rovnica sa nevzťahuje len na hráčov. Veď miazgou každého klubu sú tiež tréneri, funkcionári, kluboví pracovníci a v neposlednom rade fanúšikovia. Práve pre takéto momenty sa oplatí robiť, respektíve hrať futbal, no a na Myjave si daný stav aj patrične vychutnávajú. Na druhej strane, o klubové úspechy nebola núdza ani v minulosti, čo potvrdzuje Marek Hrin. „Za jeden z historických momentov z minulosti by som označil napríklad rok 1963, keď sa vtedajším dorastencom podaril postup do 1. dorasteneckej ligy. Čiže v tomto roku je to okrúhle polstoročie.“ Pri seniorskej kategórii si mediálny manažér spomína na časy, ktoré aj sám zažil z pohľadu fanúšika: „Začiatkom 90.-tych rokov sa vytvoril silný kolektív, ktorý pod vedením trénera Hainca postúpil do dívizie.“ Len pre úplnosť, jednalo sa o sezónu 1991/92 a mužstvo tak postupom korunovalo svoju 5-ročnú snahu o postup. Základy terajších úspechov však prišli, pochopiteľne, neskôr. „Naštartoval to viac-menej Vlado Hyža, ktorý začínal ako hrajúci tréner. Urobil kus roboty a bol vlastne posledným predchodcom terajšieho trénera. Pod vedením trénera Hudeca sa postupovalo viackrát, pričom sa dokázalo postúpiť až do najvyššej ligy,“ poznamenal Hrin. Pozoruhodné je najmä ťaženie 2. ligou v ročníku 2011/12. Kopaničiari ovládli tabuľku, keď za 33 kôl prehrali len 2 zápasy, nastrieľali najvyšší počet gólov (64) a naopak, inkasovali najmenej razy (16). Dokopy nazbieralo družstvo 71 bodov, čo znamenalo 1. miesto a postup medzi elitu. Všetky famózne štatistiky však jednoznačne prebil fakt, že Myjava postúpila do Corgoň ligy z pozície nováčika súťaže, ktorý len rok predtým prišiel z 3. ligy! Podobné kúsky sú bežné skôr pri zbohatlíckych kluboch, ktoré sa narýchlo dostanú k dovtedy nevídaným prostriedkom v osobe štedrého mecenáša a postup je viac-menej povinnosťou. To však nebol a ani nie je prípad Myjavčanov. Klub je síce finančne stabilizovaný a solídne fungujúci, no jazýčkom na miskách váh v postupovom boji rozhodne nebolo ´finančné svalstvo´. Veď ani samotný manažment nevytváral žiadne tlaky na hráčsku kabínu. Samotný triumf a následný postup boli len nečakaným, no o to sladším bonusom, za ktorým treba hľadať v prvom rade silu kolektívu a skvelý tímový duch. Opomenúť však nemožno ani osobu skúseného kormidelníka Ladislava Hudeca. Povahovo zaujímavý typ kouča sa vymyká tradičnému obrazu gestikulujúcich cholerikov spoza technickej zóny. Medzi hráčmi je však 56-ročný lodivod aj napriek tomu prirodzenou autoritou.  

Neoklamať futbal

Slová, ako súdržnosť, pracovitosť, odhodlanie, tímovosť či pokora počuť z úst hráčov, ako aj vedenia často. Na rozdiel od mnohých klubov však spomínané termíny v súvislosti s Myjavčanmi neznejú len ako prázdne frázy. Aspoň zatiaľ. Je sympatické, že klub sa aj napriek prvým úspešným zábleskom snaží prezentovať neokázalo a skromne. Podľa  slov generálneho manažéra Petra Halabrína to vyplýva zo samotnej filozofie klubu. „Naším cieľom bola vždy 2. liga, respektíve slušné pôsobenie v nej. Tak sme si nastavili latku a to, že sme postúpili až do najvyššej súťaže je nadstavba. Nikdy sme nemali v pláne Corgoň ligu. Samozrejme, užívame si to, no treba byť realistami. Ak nebude v našich silách účinkovanie v Corgoň lige, nebudeme z toho robiť žiadnu tragédiu. Ako som už povedal, sme realisti.“

Nie tak dávno mali hráči štatút amatérov, pričom zopár z nich má ešte aj teraz civilné povolanie (napr. Tomáš Marček). Na plný úväzok pracujú v rámci klubového vedenia v Spartaku len 2 ľudia- sekretár a ekonómka. Ročný rozpočet 850 000  € je druhý najnižší v lige. S vyšším rozpočtom môžu počítať napríklad aj basketbalistky Good Angels Košice. O to vzácnejšie sú preto dosiahnuté výsledky. Gro mužstva tvoria či už miestni odchovanci, alebo hráči z blízkeho okolia. Bezhlavé angažovanie cudzincov zo všetkých kútov sveta (viď Dunajská Streda spred pár rokov) nie je pre Myjavu cesta, ktorou by sa chceli uberať. V kádri nájdeme len jedného cudzinca, aj to len ´polovičného´, keďže ide o českého strednopoliara Erika Daniela. Každopádne, pokiaľ budú mať legionári nadpriemernú kvalitu, dvere do tímu majú vždy otvorené.

Tak či onak, stávka na futbalových robotníkov a pracantov sa ukazuje byť správnou voľbou. Stopercentné nasadenie a pracovná morálka sú alfou a omegou, čo potvrdzuje aj P. Halabrín. „Chceme hrať hlavne pekne. Poctivým štýlom a zabaviť tak ľudí. Nejaké zbytočné tlaky na konkrétne tabuľkové umiestnenie nechceme vytvárať. Samozrejme, keď k nám hráči prídu, musia si uvedomiť, že sú v práci a že treba niečo odviezť pre svoj klub. Pokiaľ aj zápas prehrajú, no budú sa šmýkať po zadku a ´jazdiť´ celých 90 minút, nikto im nebude nič vyčítať. Práve naopak.“

Futbalový boom na kopaniciach

Momentálnu náladu a celkové puto s fanúšikmi môže Myjave závidieť prakticky každý tuzemský klub. Futbal v tejto kotline zažíva ozajstnú revolúciu. Pomyselnný vzťah KLUB-DIVÁK funguje fantasticky, o čom svedčí aj celková návštevnosť. Veď pred štartom aktuálnej sezóny sa predalo 1100 permanentiek, čo predstavuje pri kapacite štadióna (2700 miest) neuveriteľných 40% miest! Tento ošiaľ príjemne šokoval aj samotné vedenie klubu. „Pred sezónou sme museli pristúpiť k razantnému zvýšeniu cien vstupného, a preto sme sa obávali, ako diváci zareagujú. Odozva od ľudí bola však super. Dokonca sme predali viac permanentiek, ako vlani,“ neskrýva radosť generálny manažér. Za dôvodmi zvýšeného záujmu hľadajme predovšetkým transparentnosť a otvorenosť klubu smerom k fanúšikom. Teda veci, na ktorých si manažment veľmi zakladá. Mesto Myjava sa môže popýšiť zrenovovaným štadiónom, ktorý láka. Chýba ešte dokončiť poslednú tribúnu za bránou, no aj tak pôsobí miestny futbalový stánok útulným dojmom. Zarobené peniaze sú znova preinvestované v rámci klubu. V takom prípade fanúšik rád vytiahne o nejaké to euro navyše. „Ľudia vidia, kam ich peniaze idú a podľa toho sa k tomu aj stavajú. Sme veľmi radi,“ teší Halabrína.

Bolo už spomenuté, že ľudia vo vnútri klubu pracujú neortodoxným spôsobom. Práca na amatérskej báze v profi prostredí je vždy atypická. Na druhej strane, možno práve preto je vzťah s divákmi družnejší a v klube panuje rodinná atmosféra. Práve takýto model klubovým činovníkom vyhovuje. Prostredníctvom futbalu sa stretnú s priateľmi a spoločne sa zabavia. Rozhodne sa však nechcú kvôli povinnostiam v klube dištancovať od bežných divákov. „Chceme si zachovať charakter malého, lokálneho klubu. Nemáme veľké oči a nechceme sa stavať do pozície dákeho veľkoklubu. Futbal je u nás dominantný, no chceme ho robiť pre širšie masy, aby si tu našli to svoje aj deti, aj seniori aj ženy. Rodinné prostredie chceme udržať,“ prezrádza M. Hrin. Okrem klasických sprievodných programov počas zápasov je na dobrej úrovni aj spolupráca s miestnym fanklubom, ktorý má okolo 50 členov. „Šéfom fanklubu je pán Herák a pred každou polsezónou sa vždy stretneme a prediskutujeme všetky podstatné záležitosti. Minulý rok sa členovia fanklubu združovali na tribúne C, od novej sezóny sú na tribúne B2. V rámci klubu tiež pomáhame s výjazdmi na zápasy vonku, ako aj so zabezpečením autobusovej dopravy pre priaznivcov z okolitých obcí,“ prezrádza viac z klubovej ´kuchyne´ Hrin.

Popularita športovej organizácie ide ruka v ruke aj s charitatívnymi projektami a je chvályhodné, že aj na Myjave sa uberajú týmto smerom. „Vzťah s tunajšou komunitou sa snažíme prehlbovať aj cez charitatívne akcie. V rámci posledného kola jesennej časti sezóny 2012/13 sme pripravili akciu s názvom ´Vianočný dar Spartaka Myjava´. Polovica zo vstupého išla na podporu myjavských detí a seniorov združených v rozličných partnerských spolkoch a centrách, na materskú školu, materské centrum, či detský folklórny súbor. Okrem fanúšikov finančne prispeli tiež samotní hráči spolu s klubovým vedením. Podobné akcie nám určite nie sú ľahostajné,“ uzatvára M. Hrin.

Poctivú prácu klubu uznanlivo kvitujú aj ľudia z externých kruhov. Jedným z nich je aj skaut anglického Fulhamu FC Milan Holub, ktorý na svojom blogu prednedávnom poreferoval: „V Myjave to je divadlo naplnené rovnakými emóciami, aké sú k dostaniu na Old Trafford. S tým rozdielom, že v útulných kulisách sa hrá len pre pár stoviek miestnych a z hraníc tam prídete na bicykli. Ako cieľ výletu môžete futbal v Myjave odporučiť vrchnosti nejedného klubu z väčších miest.“

Rivalita? Len tá športová

Pri všetkých už spomenutých pozitívach sa doslova núka porovnanie s miestnym rivalom zo Senice. Aj napriek kvalitnejšiemu kádru či väčšiemu rozpočtu sa Seničanom stále nedarí naučiť chodiť divákov na futbal. Pritom na Záhorí sa snažia pracovať s maximálnou vážnosťou a podmienky na profi futbal sú v Senici ideálne. Minimálne po stránke fandenia však vyhrávajú na celej čiare kopaničiari. Do akej miery ovplyvňuje divácky (ne)záujem samotné zloženie kádra, je na dlhšiu polemiku. Senica je známa svojou aktivitou počas prestupného obdobia a nezriedka si vyberá cudzincov, ktorých miestny divák môže vnímať len ako ´dobre platených žoldákov´. Naopak, stratégia Myjavy je úplne rozdielna. Bolo by ale čírou špekuláciou robiť akékoľvek závery v rámci práce oboch klubov s fanúšikmi. Vzájomné vzťahy regionálnych susedov sú však ukážkové. „Samozrejme, na ihrisku sme rivali a vždy chceme Senicu zdolať. Inak sú ale naše vzťahy výborné. Dovolím si tvrdiť, že s každým klubom máme korektné vzťahy, so Seničanmi je to až nadštandard,“ potvrdzuje Peter Halabrín.

Čo sa týka mládeže, tu sú karty rozdané jasne. Senica patrí k top akadémiám na Slovensku. V máji minulého roka nadviazali Seničania spoluprácu so slávnym Cruzeirom Belo Horizonte z Brazílie. Neuvažujú o niečom podobnom aj na Myjave? „Je to otázka klubovej vízie. Senica má postavené ciele a filozofiu úplne inak. Každý rok chcú hrať na špici, chcú hrať európske poháre. My sa užšej spolupráci so zahraničným klubom nebránime, no rozhodne to nie je pre nás priorita. Jednak sme neboli oslovení zahraničnou stranou a taktiež to nejak aktívne nevyhľadávame,“ argumentuje Halabrín.

Pokračovať v začatej ceste

Pre nestranného diváka musí byť Myjava nepochybne zaujímavým a sympatickým tímom. Partia nadšencov dotiahla svoj klub až do najvyššej celoštátnej súťaže. Navyše za relatívne málo peňazí dokážu ponúknuť množstvo ´kvalitnej muziky´. V USA by už s najväčšou pravdepodobnosťou režiséri mali námet na nový športový filmu. Za zmienku tiež stojí predzápasový nástup mužstiev na myjavskom štadióne. Netradičná choreografia dáva ligovým duelom osobitú príchuť všeľudovej zábavy. Interpret odetý v miestnom kroji zaspieva štátnu hymnu, mladších divákov zabáva maskot Slivko. Ak ste prišli skôr, na ploche udržiava kontakt s publikom moderátor. Kultúrne prostredie a žičlivá atmosféra sú perfektným odrazovým mostíkom ku kvalitnému športovému zážitku. Minuloročné 4. miesto bolo krásnym šokom pre všetkých v klube. Veď jediným cieľom musela byť záchrana. Družstvo pritom reálne bojovalo do záverečných kôl o účasť v pohárovej Európe! Pred kritickou druhou sezónou sa káder skôr posilnil. Vedenie by rado videlo Spartak do 8. miesta, no ak sa podarí udržať ligovú príslušnosť, aj tak bude na kopaniciach vládnuť spokojnosť. V aktuálnom ročníku je za nami zatiaľ 11 kôl, teda presná tretina súťaže a Myjave patrí s bilanciou 6 víťazstiev, 2 remízy, 3 prehry skvelé 2. miesto. Zaujímavosťou je doterajšia veľká nevyrovnanosť výkonov. Jeden zápas Myjavčania excelujú (domáce výhry 6:2 proti Trnave a 4:1 proti Dunajskej Strede, respektíve 2:3 v Trenčíne), v ďalšom pre zmenu totálne skolabujú (prehry 0:4 doma s Banskou Bystricou, 0:5 na Slovane alebo naposledy 0:1 v Zlatých Moravciach). Na druhej strane, zápasy Myjavčanov sú vždy zaujímavé a rozhodne nenudia. Svedčí o tom aj aktuálne skóre 21:18, čo znamená priemerný nástrel takmer 2 góly na zápas.

Kam až dopláva bielo-čierna posádka, nevedno. Avšak jedno isté už teraz. Mená ako Černáček, Sládek alebo Solnička sa asi na dlhšie obdobie stanú synomymom myjavského futbalového dobrodružstva. Prajme nášmu futbalu viac takých tímov, ako je Myjava.   

Martin Rendek

Viac o Spartaku Myjava:  http://www.spartakmyjava.sk/

Viac o futbalovej Corgoň lige: http://www.corgonliga.sk/

Viac o Spartaku Myjava na špecializovanom futbalovom blogu Holub na střeše:  http://www.holubnastrese.cz/index.php?page=60000&dt=206&b_list=3&lang=cz