Dnes je 21.04.2019, meniny oslavuje Ervín

Správy

Z domova

Návštevnosť na futbalových štadiónoch Slovenska neustále klesá

Uvodne fot.jpg

Väčšina účastníkov Corgoň ligy v poslednej sezóne zaznamenala väčšiu či menšiu regresiu. Krutú realitu v poslednom ročníku nepotvrdili kluby z Trenčína, Košíc, či Myjavy. Návštevnosť v najvyššej slovenskej súťaži klesla v novom tisícročí o viac ako 40 percent. Kým v roku 2000 bola priemerná sezónna návštevnosť 3588 divákov, posledná sezóna zaznamenala hodnotu len 2116. Navyše tieto údaje sú výrazne ovplyvnené jednotlivými extrémami. Či už je to pravidelná nadpriemerná návštevnosť v Trnave, kde za posledných 6 rokov neklesla pod 4 tisíc. Alebo na opačnom konci FC Nitra, ktorá za posledné tri roky zaznamenala priemernú návštevnosť ledva prevyšujúcu 1700 divákov. Viac divákov ako v ročníku 2011/2012 prišlo v Trenčíne, Košiciach, či Myjave.

Mnoho ľudí sa pýta, prečo práve slovenské štadióny zívajú prázdnotou. Kým v zahraničí priemerné kluby vítajú na štadiónoch aj niekoľko desiatok tisíc fanúšikov, u nás je to úplne inak. Prečo neprosperujeme, ako iné európske krajiny, ale práve naopak, každoročne zaznamenávame pokles priemernej sezónnej návštevnosti? Kým v posledných 2 sezónach to boli 3%, v sezóne 2010/2011 dokonca 6,9%. Stretneme sa s mnohými názormi. Neustále prebieha nespočetne diskusií, v ktorých sa každý snaží nájsť správne riešenie. Niektorí sú zástancom názoru, že za všetkým stojí nízka úroveň zápasov alebo aj práve prebiehajúce korupčné aféry. Iní zase tvrdia, že hlavnú príčinu treba hľadať v infraštruktúre štadiónov, nepriaznivých podmienkach, či drahom vstupnom. Tí kompetentnejší sa zamýšľajú nad marketingovými aktivitami jednotlivých klubov. Týmto smerom sa snaží uberať aj SFZ a ÚLK, ktorí sa týmito krokmi snažia pritiahnuť fanúšika na štadión. PR manažér Spartaka Trnava Marek Ondrejka sa zúčastnil stretnutia ÚLK a uviedol, že: ,,ÚLK prišla s predstavou vytvorenia akéhosi mediálno-marketingového panelu, ktorý bude združovať vybraných klubových pracovníkov a bude sa snažiť pozdvihnúť slovenský futbal v oblasti komunikácie, PR a marketingu, tak aby sa tento šport na Slovensku stal znova zaujímavým produktom pre masy.“ Komunikácia klubu a fanúšika je nesmierne dôležitá, no na Slovensku je zatiaľ len ,,v plienkach“. Stretnutie v Myjave, v marci tohto roku, navštívilo 8 zástupcov našich dvoch najvyšších súťaží. Zvyšné kluby Corgoň ligy – MFK Košice, MŠK Žilina, MFK Ružomberok, ViOn Zlaté Moravce, FC Nitra, FK Dukla Banská Bystrica, FK DAC 1904 Dunajská Streda akosi nepokladali za dôležité zúčastniť sa. Je zaujímavé, že práve kluby s najnižšou návštevnosťou účasť opomenuli.

Zahraničné praktiky veľkých klubov sa zdajú ako ,,zlatá“ cesta, no v tomto prípade nebude tou najpriechodnejšou. Slovenský futbalový trh je ďaleko menší a preto sa naskytujú skôr priechodnejšie cesty susedných krajín – Poľska, Česka, Maďarska, Rakúska, či Ukrajiny. Tak napríklad Rakúsko s počtom obyvateľov viac ako 8 mil. malo priemernú návštevnosť v minulej sezóne viac ako 6800 divákov na zápas. V susednom Česku nemajú tiež na ružiach ustlané, keď ich zápasy navštevovalo priemerne 4817 divákov. Fotbalová asociace České republiky však podnikla už niekoľko aktivít podnecujúcich komunikáciu s futbalovým fanúšikom.

Pred poslednou skončenou sezónou sa prezident ÚLK, Dušan Tittel vyjadril: ,,chceme pritiahnuť viac divákov. V tomto duchu chceme zlepšiť infraštruktúru štadiónov a tiež to, aby diváci videli čo najviac gólov. Aby sme sa každý týždeň tešili na futbal, ktorý nás spája ako najpopulárnejšia hra na svete.” Či sa mu slová podarilo naplniť, posúďte samy. V nasledovnom grafe je zobrazený vývoj priemernej návštevnosti na štadiónoch účastníkov najvyššej slovenskej futbalovej súťaže od roku 2000.


Ak sa pozrieme do minulosti a konkrétne do roku 1998, tak práve vtedy zaznamenalo Slovensko najvyššiu priemernú návštevnosť v ére samostatnosti. Priemerne si nenechalo ujsť pekný futbalový zážitok 4072 fanúšikov, kým v Trnave to bolo neuveriteľných 11577. Od tohto obdobia zaznamenal slovenský futbal výraznú regresiu s výraznejšími nárastmi v sezónach 2000/2001 a 2005/2006. Dnes sme však svedkami historicky najnižšej návštevnosti v samostatnosti Slovenska, ktorá činí priemerne 2116 divákov na zápas. Ako to je však s priemernou návštevnosťou v jednotlivých kluboch? Najlepšie na tom nemôže byť nik iný ako Spartak Trnava. Nasledujúci AS Trenčín je však veľkým prekvapením. Podobne aj momentálne jediný Corgoňligový klub z východného Slovenska – MFK Košice. Naopak, údivu sa nevymyká FK Nitra, ktorá zaznamenáva najväčší úpadok spomedzi všetkých účastníkov.

 

FC Spartak Trnava – 4142 divákov

Po rozdelení Československa sa Spartak ZTS Trnava premenovala na súčasný FC Trnava a začala sa písať nová éra trnavského futbalu. Sezónu, čo sezónu návštevnosť stúpala do závratných výšin. Tak ako v žiadnom inom slovenskom meste. Prvé dve sezóny boli veľmi náročné, no Spartaku sa podarilo v najvyššej súťaži zachrániť. Ďalšie sezóny začali konečne prichádzať aj výsledky. Po treťom mieste v sezóne 1995/1996 mali dva krát po sebe na dosah majstrovský titul. Vrcholom bola sezóna 1996/1997, kedy dosahovala priemerná návštevnosť 14670 divákov.

Návštevnosť je vždy ovplyvňovaná aj samotnými výsledkami. V tomto regióne to nebolo výnimkou a po nevýrazných výkonoch začala návštevnosť klesať. Zastavila sa až v sezóne 2005/2006, kedy sa Trnave podarilo obsadiť 3. priečku. No výraznejšie bola ovplyvnená aj rokom 2011, kedy došlo k bojkotu fanklubu “Bílich Andelov“. Našťastie netrval dlho a už ďalšiu sezónu sa zdvihla návštevnosť o 22,5%. Malatinského éra a priemerne 20-tisíc divákov na zápase bude však už len minulosťou. Silné trnavské jadro fanúšikov drží v posledných rokoch priemernú návštevnosť medzi 4 a 5-tisíc, čo je na slovenské pomery veľmi slušná vizitka. Aj preto sa práve v Trnave rozhodli postaviť nový moderný štadión s kapacitou 17500 miest.

 
 

AS Trenčín – 2757 divákov

V prípade klubu z pod hradu Matúša Čáka bolo vypadnutie do druhej ligy spojené s výrazným poklesom návštevnosti. Návrat späť bol priam grandiózny. Na trenčiansky futbal si nachádza cestu čoraz viac fanúšikov a zdá sa, že smer, ktorým sa vedenie uberá je naozaj ten správny. Najmä spolupráca s klubom Ajax Amsterdam veští klubu veľmi sľubnú budúcnosť. Zatraktívniť futbal v Trenčíne pomohli tiež hráči ako David Depetris, Lestier Peltier, či Fanendo Adi. Určite mi dá každý za pravdu, že títo exotický futbalisti boli počas svojho pobytu na Slovensku pastvou pre oči. Nejedného trenčianskeho diváka lákala práve strelecká potencia týchto futbalistov. Modernizácia štadióna by však posunula súčasnú situáciu na úplne inú úroveň. Tak napríklad u našich západných susedov výstavba Eden Arény (Slavia Praha) zdvihla návštevnosť v prvom roku o viac ako 100%.

 

 

MFK Košice – 2358 divákov

Po nevýrazných výsledkoch Košíc sa od roku 2009 začali diváci zo štadióna vytrácať. Po troch tesných bojoch o záchranu to s východniarmi vyzeralo naozaj zle nedobre. V poslednej sezóne sa však ,,Kozákovci a spol.“ postarali o malé prekvapenie, keď obsadili pekné 5. miesto. S mladým kádrom to bol naozaj pekný úspech a práve ten nabudil divákov prísť na štadión. Sympatické výkony spojené s nízkym vstupným tak viedli k výraznému vzostupu návštevnosti až na úroveň 2358 divákov. Či to bude tak pokračovať aj naďalej je otázne. Štatistiky novej sezóny však neklamú a návštevnosť v Košiciach je po 4 domácich zápasoch najvyššia v lige. Je to priam neuveriteľné, no aj po odchode Jána Kozáka na reprezentačnú lavičku a po nie príliš lichotivom začiatku sezóny, fanúšikovia klubu futbalom naozaj ešte ,,žijú“. Možno za to môže vypadnutie iného tradičného klubu 1.FC Tatran Prešov. Košice tak zostali na východnom Slovensku úplne osamotené a tak si získali aj nezainteresovaných divákov. Na druhej strane, návrat časti stratených fanúšikov prebehol už v predchádzajúcej sezóne, keď štadión navštevovalo v priemere o 88,9% divákov viac, ako v tej predošlej.

 

 

TJ Spartak Myjava – 2143 divákov

Spanilá jazda ,,myjavských strák“ určite nie je u konca. V sezóne 2009/2010 hrali ešte 3. najvyššiu súťaž, keď sa ich návštevnosť pohybovala na úrovni 500 divákov na zápas. Po postupe do druhej najvyššej súťaže sa návštevnosť síce ešte nezdvihla, no postup do Corgoň ligy spôsobil v tomto 12-tisícovom mestečku veľký ošiaľ. Viac ako 100%-tný nárast v prvom roku a ďalší 100%-tný nárast o sezónu neskôr netreba komentovať. V poslednej sezóne dosiahli dokonca 4. najväčšiu návštevnosť v najvyššej súťaži, čo je pre toto malé mesto určite prestížna štatistika. Ľudia sú tu do futbalu naozaj zanietený a môžu byť príkladom aj ostatným klubom z väčších miest. Ak dokáže prísť na štadión takmer 20% obyvateľstva mesta v Myjave, prečo to tak nie je v takmer 80-tisícovej Nitre.

 

 

FK Senica – 2134 divákov

Najdôležitejšie okamihy histórie tohto klubu sa začali písať od sezóny 2009/2010, kedy došlo k fúzii s Interom Bratislava. Od samého začiatku pôsobenia klubu v Corgoň lige sa Senica prekvapivo držala v prvej polovici tabuľky. Ba dokonca v druhú sezónu dokázala obsadiť krásne 2. miesto. V tomto malebnom 20-tisícovom mestečku na Záhorí pôsobí v súčasnosti veľmi mladý kolektív, okolo ktorého, podobne ako v Myjave, pôsobí množstvo futbalovo zanietených ľudí. Návštevnosť sa tu pohybovala od počiatku nad úrovňou 2-tisíc divákov. Prepad prišiel v sezóne 2011/2012, kedy aj napriek 4. miestu poklesla návštevnosť o 35,7%. Opätovný vzostup zaznamenali v minulej sezóne, kedy sa im podarilo vybojovať účasť v pohárovej Európe. Práve to by mal byť impulz do ďalšej sezóny, ktorý by spolu s hernou kvalitou pritiahol divákov ešte väčšmi na štadión. A predpoklady sa zatiaľ potvrdzujú, keďže zaznamenali v práve prebiehajúcej sezóne viac ako 5-stovkový nárast.

 

 

MŠK Žilina – 2131 divákov

Súčasnú podobu najmodernejšieho stánku na Slovensku nadobudol štadión z pod Dubňa v roku 2009. Výsledkom však nebol progres návštevnosti. Ba dokonca zaznamenali pokles, ktorý bol rokmi stále väčší a väčší. V poslednej sezóne sa zastavil na čísle 2131, pričom pred 6 sezónami navštevovalo štadión priemerne 5231 divákov. Znamená to najväčší pokles poslednej sezóny z pomedzi účastníkov Corgoň ligy. 28,8% naozaj nie je najlepšou vizitkou klubu bojujúceho o titul. Je to následkom bojkotu najaktívnejšieho Žilinského fanklubu “Žilinský fanatici“, ktorí sa po nezhode s vedením rozhodli zápasy bojkotovať. Komornú atmosféru zápasov tak narušujú iba výkriky z ihriska, či tribúny. V Žiline zaznamenali v posledných rokoch nespočetne veľa úspechov. Od majstrovských titulov v rokoch 2002, 2003, 2004, 2007, 2010 a 2012, až po účasť v základnej skupine Ligy majstrov v sezóne 2010/2011. Ak si niekto myslel, že práve tieto úspechy pohnú veci vpred, mýlil sa. Predražené vstupné na zápasy skupinovej fázy nezanechali najlepšie svetlo na manažment klubu a tak sa obrat k lepšiemu nekonal. Vedenie absolútne nepodchytilo dosiahnuté úspechy a fanúšikovia začali na dosiahnuté úspechy postupne zabúdať. Aj preto futbal v Žiline z pohľadu fanúšikov stagnuje. Táto sezóna by mohla byť tou, ktorá všetky veci uvedie do pohybu, no či sa aj komunikácia s fanúšikom Žiliny dostane na vyššiu úroveň je otázne.

 

ŠK Slovan Bratislava – 2022 divákov

Ako je na tom náš historicky najúspešnejší futbalových klub Slovenska? O nič lepšie. Prechod z bájneho Tehelného poľa na Pasienky výrazne preriedil fanúšikovskú základňu belasých. Mnoho ľudí totiž neznieslo prechod svojho milujúceho klubu k nedávnemu úhlavnému nepriateľovi. Práve rok 2009 bol zlomový, pretože v novembri tohto roka sa na Tehelnom poli odohral posledný zápas. Na Pasienkoch, kam sa Slovan presťahoval, sa schádzalo v nasledovnom období čoraz menej priaznivcov. Z roka na rok klesla návštevnosť o 42,1%. Tento pokles pretrvával až do poslednej skončenej sezóny, kedy priemerná návštevnosť klesala často krát aj pod 2-tisíc. Tituly v rokoch 2009, 2011, či 2013 nehrali prakticky žiadnu úlohu. Od klubu ako je Slovan sa takéto výsledky prakticky očakávali a v pohárovej Európe sa výraznejší úspech nedostavil. Som si priam istý, že novo vybudovaný štadión bude veľkým lákadlom nielen pre domácich ale aj pre všetkých bratislavských návštevníkov. Nový národný štadión bude pastvou pre oči a ak sa vybudovaný kolektív skúsených hráčov postará aj o kvalitné výsledky, sen sa stane skutočnosťou. Kulisa na Slovane bude opäť taká, ako tomuto významnému klubu prislúcha.

 

 

FK DAC 1904 Dunajská Streda – 1686 divákov

Dunajská Streda zažila najväčší prevrat po fúzii s klubom FC Senec v roku 2008. Z tretej najvyššej súťaže sa zrazu ocitli v tej najvyššej. V novej sezóne sa tak návštevnosť na juhu Slovenska rapídne zvýšila (priemerne 4779 divákov na zápas) a dokonca atakovala vtedy najvyššie postavený Slovan, ktorý navštevovalo priemerne 5547 divákov. Postupom času však začala spolupráca, väčšinového vlastníka z Iránu Khashayaea Mohseniho a menšinového vlastníka – mesta, upadať. S tým spojené finančné problémy spôsobili odchod mnohých hráčov a tak sa klub neustále dostával do väčších ťažkostí. Aj toto bolo jedným z dôvodov, prečo si dunajskostredský fanúšik cestu na štadión hľadal len márne. Všetko to vyústilo k vypadnutiu do druhej ligy v sezóne 2010/2011 a s tým spojený pokles návštevnosti o 51,9%. Návrat medzi slovenskú elitu mal priniesť nové možnosti a aj vyššie ambície, no nová sezóna ukazuje, že ani výsledky, ani návštevnosť nie sú také ako by si vedenie predstavovalo. Futbalu v Dunajskej Strede to pravdepodobne opäť ublíži a kým bude pretrvávať vyhrotený vzťah majiteľa klubu a mesta, jedných z najvernejších fanúšikov slovenský futbal stratí. 

 

 

MFK Ružomberok – 1647 divákov

Najvýraznejší úspech ,,ruže“ prišiel v sezóne 2005/2006, kedy sa im podarilo získať double. Teda historický premiérový titul po rozdelení Československa a zároveň víťazstvo v Slovenskom pohári. Od tohto momentu sa im však nepodarilo zaznamenať nijaký výrazný úspech. To sa prejavilo aj na samotnej návštevnosti, ktorá rok čo rok klesala výraznejšie. Zastavilo sa to, až v roku 2011, na čísle 1597. Od tohto obdobia sa aj napriek menej úspešnej sezóne 2011/2012 návštevnosť zvýšila o 20,3%, no ďalšiu sezónu opäť klesla o 14,3%. Čo sa týka začatej sezóny, fanúšika pritiahol na štadión najmä veľmi dobrý začiatok sezóny hráčov Ružomberka. Ak by pokračovali v začatom tempe a udržali si viac ako 3-tisícovú návštevnosť, bol by to naozaj veľký úspech.

 

 

FK Dukla Banská Bystrica – 1566 divákov

Fanúšikovská základňa FK z Banskej Bystrice sa najviac rozrástla v roku 2003, kedy sa im podarilo postúpiť do Mars superligy. Metropola stredného Slovenska vtedy tromfla všetky ostatné futbalové kluby. V meste zavládol veľký futbalový ošiaľ a tak sa mohli pýšiť najvyššou návštevnosťou na konci sezóny. Hneď prvá veľmi úspešná sezóna skončila veľkým prekvapením, keď ako nováčik skončili druhí, len o skóre za Žilinou. Ďalšiu sezónu obsadili 3. priečku a nároční fanúšikovia začali pomaly štadión opúšťať. Posledná sezóna sa spája s číslom 1566, čo je, počas pôsobenia Dukly v najvyššej súťaži, najnižšia návštevnosť posledných 20 rokov. Nároční fanúšikovia by určite uvítali výraznejší úspech v podobe európskej ligy aj na strednom Slovensku, no obmedzené finančné možnosti len ťažko dovedú kompetentných k účasti v niektorej z európskych súťaží.

 

 

FC ViOn Zlaté Moravce – 1565 divákov

Zlaté Moravce, podobne ako klub zo Senice, nepôsobia v najvyššej súťaži práve najdlhšie. Po vypadnutí v sezóne 2008/2009 sa im hneď nasledujúcu sezónu podarilo navrátiť späť. Divákov z predchádzajúcich rokov sa im však prilákať nepodarilo. Pre mňa osobne je to veľké sklamanie. Perfektné zázemie, pekný zrekonštruovaný štadión a prijateľné vstupné od 3 do 5 eur. Pokles návštevnosti je oproti roku 2007 viac ako 33%-tný. Útulný štadión zrekonštruovaný v roku 2007 pojme 5000 divákov. Z tejto kapacity sa zatiaľ ani na jeden ligový zápas nevypredali všetky vstupenky. Najviac bol zaplnený štadión tesne po rekonštrukcii v sezóne 2007/2008, kedy sa na 8. kolo Corgoň ligy proti Trnave prišlo pozrieť 4386 divákov. Veľkú časť publika však tvorili práve verní fanúšikovia Spartak Trnava. Naproti tomu, ak sa pozrieme do konkurenčného klubu FK Senica, zo vstupného sa im podarilo ťažiť oveľa lepšie. V poslednej sezóne dokázali aspoň raz takmer vypredať štadión. Zo svojho 4 a pol tisícového štadióna predali 4402 lístkov. Prekvapivo sa jednalo o stretnutie proti Spartaku Myjava.

 

 

FC Nitra – 1054 divákov

Dostali sme sa aj ku klubu, ktorý sa dlhodobo potáca na spodných priečkach v pomyslenej tabuľke návštevnosti. Nebolo tomu tak vždy. Z chudobnej histórie na úspechy vyčnieva sezóna 2007/2008, kedy sa im podarilo obsadiť pekné 3. miesto. Od roku 2005, kedy Nitra postúpila do najvyššej súťaže, sa jej nepodarilo zaznamenať nijaký iný výraznejší úspech. Naproti tomu sa im vďaka sympatickej práci s mládežou darí stále držať medzi elitou. I keď v posledných troch rokoch neskončili lepšie ako na 8. priečke. Absencia lepších umiestnení nezanechala u divákov z najstaršieho mesta na Slovensku najlepší dojem. Pokles pod v priemere tisíc divákov na zápas je v najvyššej súťaži naozaj extrém. Táto alarmujúca situácia by mala podnietiť najmä marketingové oddelenie klubu, ktoré sa akýmkoľvek výraznejším aktivitám doposiaľ ,,vyhýba“. Pokles návštevnosti o 28,2% v poslednej skončenej sezóne je pravdupovediac bijúca do očí. Belasá Nitra zaznamenala, v porovnaní s predchádzajúcou sezónou, najväčší pokles hneď po Žiline.   

 

  

Ako sme na tom v porovnaní s ostatnou Európou, resp. susednými štátmi?

Medzi Top 5 líg Európy sa v poslednom ročníku dostala aj holandská Eredivise s priemernou návštevnosťou 19596. Podarilo sa im tromfnúť najvyššiu francúzsku ligu, ktorá zaznamenala priemernú zápasovú návštevnosť 19207 divákov. A teda oproti predchádzajúcej sezóne vzrástla len o 1,8%. V Holandsku sa podarilo návštevnosť navýšiť výraznejšie, o čom svedčí aj nárast o 6,2%. Z TOP 5  si najviac polepšila Španielska La Liga, ktorá zaznamenala sympatický 8,4%-tný nárast. S návštevnosťou 28249 divákov tak obsadila 3. priečku. Zemiakovú medailu si odnáša talianska Seria A s hodnotou rovných 23300 divákov a nárastom 5,9%. Na najvyšších priečkach sa nemohol umiestniť nikto iný, ako Premier League a nemecká Bundesliga. Anglická Premier League výrazne prevyšuje zvyšné ligy, keď pri náraste 3,7% zaznamenala priemernú zápasovú návštevnosť 35921 divákov. Na samotnom vrchole však vládne Bundesliga, ktorá si už dlhé roky drží toto prvenstvo. Dokázala si ho udržať aj napriek tomu, že v poslednej sezóne poklesla návštevnosť na nemeckých štadiónoch o 3,8%. Stále sa však pohybovala nad úrovňou 40-tisíc, konkrétne na hodnote 42624 divákov. Len na margo, druhá najvyššia nemecká liga mala návštevnosť v poslednej sezóne 17237 divákov, tretia dokonca 6160.

Z našich susedov sú na tom najlepšie tí východní. Totiž práve Ukrajina dokázala ako jediná z našich susediacich krajín prevýšiť 10-tisícovú návštevnosť. V poslednej sezóne prichádzalo na ukrajinské štadióny v priemere 12538 divákov. V poľskej Ekstraklase to bolo 8340 a rakúskej Bundeslige 6801. U našich západných susedov aj vďaka Plzni návštevnosť vzrástla oproti predposlednej sezóne o necelé 2%. Priemerne 4817 divákov sa postaralo o to, že návštevnosť v Českej republike je na vzostupe. Problém s návštevnosťou má južnejšie položená krajina Maďarsko. Priemerne 2798 divákov na zápas určite nezodpovedá kvalite predvádzanej na futbalových trávnikoch. Slovensko určite nemôžeme zaradiť na poslednú priečku v Európe, no s návštevnosťou 2116 divákov na zápas určite nebude lámať rekordy. Stále sa je o čo opierať a podpora marketingu a PR manažmentu je v najbližšej budúcnosti priam nevyhnutná.

 

 

 Lajčin Milan


13.05.2015   15:16Nika
127103

Dobrý deň, chcem sa spýtať čo je zdrojom použitých štatistických údajov....ďakujem

Udalosti tohto týždňa