Väčšina futbalových klubov na burze iba prežíva. Výnimiek je málo

Futbalové kluby sú obchodné spoločnosti. Patria teda na burzu? Finančníci sú v odpovedi na túto otázku skôr skeptickí. Utvrdzuje ich v tom aj to, ako si kluby doteraz na finančnom akciovom trhu počínali. Úspešné (aspoň z času na čas) môžeme zrátať na prstoch jednej ruky.

Jednu z možností, ako si vylepšiť finančnú situáciu,  môže ponúknuť firmám aj vstup na burzu. Dobré vyhliadky uplatnenia však majú zväčša iba spoločnosti, ktoré zvyšujú svoj obrat, respektíve zisk. A tým sa môže pochváliť skutočne len hŕstka futbalových klubov. Väčšina sa borí s horami dlhov, pričom najväčší podiel z príjmov ukrajujú platy hráčov, v mnohých prípadoch horibilné a nadhodnotené. Pre kluby je prvoradý športový úspech. Preto musia získať tých najlepších hráčov na trhu, ktorí sú zároveň aj najdrahší.  Navyše si to želajú aj fanúšikovia.

Práve pre neschopnosť klubov vytvárať zisk sú finanční experti skeptickí v problematike ich vstupu na burzu, respektíve účinkovania na takomto trhu. Kluby,  ktoré prichádzajú na verejnú burzu súhlasia s tým, aby časť zdrojov prešla zo súkromného vlastníctva do takzvaného verejného podniku prostredníctvom IPO (Initial Public Offerings – verejné upísanie akcií).

 Na burzu vstúpil prvý futbalový klub  v októbri 1983, keď sa anglický Tottenham Hotspur rozhodol ísť s akciami na verejnosť.  Odvtedy ho napodobnili zhruba štyri desiatky klubov z rôznych kútov Európy či sveta, mnohé z nich však v priebehu rokov burzu opustili.  Väčšina z nich vstúpila na trh začiatkom deväťdesiatych rokov, keď do futbalu začali prúdiť veľké peniaze z televíznych práv. Vďaka nim sa snažili kluby vyhnať ceny akcií čo najvyššie.  Ďalší vývoj však ukázal, že boli značne nadhodnotené a začali prudko klesať.

 Väčšina futbalových klubov aj v ďalších rokoch obchodovala za zlomkové ceny a aktuálna  situácia je tiež zlá, vysoké percento klubov na burze živorí, respektíve prežíva. Okrem dlhov, ktoré sme už spomínali, ovplyvňujú finančný úspech či neúspech aj ďalšie faktory: celková stabilita klubu, fanúšikovské zázemie, investície do nákupov  hráčov (respektíve ich predaj)  a samozrejme, aj športové úspechy, od ktorých značne závisia príjmy z televíznych a reklamných práv.

Dosť bolo však teórie,  pozrime sa aspoň na dva konkrétne  ,burzové klubové príbehy.´ 

Dortmund krachoval i ožíval

Borussia Dortmund vstúpila na burzu v októbri  roku 2000 ako prvý  a do dnešných dní jediný nemecký bundesligový klub.  Do  obehu ,hodila´  13,5 milióna akcií po 11 eur. Výťažok z emisií priniesol 130 miliónov eur. Zároveň sa Borussia snažila rozšíriť obchodné pole pôsobnosti založením viacerých sesterských podnikov. Významnou súčasťou bola eseročka prevádzkujúca Westfalenstadion. V rámci tohto projektu sa vybudovalo tretie poschodie štadióna, kapacita sa rozšírila na viac ako 80-tisíc miest. Lenže predražený káder tímu (v konkurenčnom boji s Bayernom Mníchov nakupovali drahých hráčov, ktorým ponúkli kráľovské platy) a absencia športových úspechov spôsobili, že v roku 2003 už klub trpel finančnými suchotami a v ďalšej sezóne vygeneroval astronomickú stratu 65 miliónov eur, čím sa celkové dlžoby vyšplhali na 118  miliónov.  Pochopiteľne, spôsobilo to veľký pokles akcií klubu na burze, ktorý sa rútil do bankrotu.

Prišlo k výmene prezidenta klubu i obchodného šéfa, ktorí sa pustili do záchranárskych prác. Tri kapitálové navýšenia v rokoch 2004-2006 k základnému kapitálu 61 425 000 eur,  ako aj prenajatie štadióna poisťovacej spoločnosti Signal Iduna (zmena názvu na  Signal Iduna Park) pomohli stabilizovať finančnú situáciu klubu. Trocha si museli utiahnuť opasky aj hráči, ktorým znížili platy o dvadsať percent. V roku 2006 priniesli Borussii peniaze aj majstrovstvá sveta vo futbale (v Dortmunde sa hral okrem iných aj semifinálový zápas). Postupne sa podarilo odbúrať dosť značné percento z dlhov.

V rokoch 2011 a 2012 prišli aj športové úspechy – mužstvo získalo dvakrát titul, raz Nemecký pohár. Na konci roka 2012, vôbec prvý raz od príchodu na burzu, sa klub rozhodol vyplácať akcionárom dividendy. V obchodnom roku 2011/2012  zaznamenal rekordný netto zárobok 34,3 milióna eur. Z nich vyčlenili akcionárom 3,7 milióna (na jednu akciu pripadalo šesť centov).  Časť zisku použili na splácanie dlhov, respektíve na rozvojové projekty. K dobrej bilancii prispieva aj to, že žlto-čierni v posledných rokoch držia  rovnováhu pri nákupe a predaji hráčov. Mužstvu sa darí aj v aktuálnom ročníku Ligy majstrov a čím dlhšie sa v súťaži udrží, tým viac eur do pokladnice klubu poputuje.  

Manchester United -  najsilnejší hráč na trhu

Anglický veľkoklub Manchester United je v posledných rokoch z futbalových klubov najsilnejším hráčom na trhu, ale aj tento gigant sa musel boriť s poklesom ceny akcií. Po piatich rokoch od vstupu na burzu (1991) sa cena  akcií ,červených diablov´ zdesaťnásobila. V novom miléniu však prišli horšie časy. V roku 2005 noví majitelia klubu Glazerovci odkúpili všetky akcie klubu  a tým pádom zmizol z burzy.

Za amerických majiteľov sa však Manchester United začal mohutne zadlžovať. Vlani sa rozhodli, že časť akcií ,vyhodia´ na americkú burzu, keď pôvodne chceli ísť na singapurskú.  Akcie Manchestru United, s ktorými sa začalo verejne obchodovať na newyorskej burze od 14. augusta 2012 za cenu 14 dolárov za jednu, však prakticky od začiatku klesali. Pre zaujímavosť, nakúpil ich aj americký miliardár maďarského pôvodu George Soros. Kúpa 3 114 588 akcií (7,85 percenta z akcionárskej série) mu vyniesla 1,9 percenta podielu v klube. Glazerovci o svoj vplyv v klube predajom akcií neprichádzajú, pretože pri hlasovaní majú zabezpečených 10-tisíc hlasov k dobru v porovnaní s verejne obchodovateľnou A-sériou. V auguste 2012 tvorili akcie klubu hodnotu  1,5 miliardy libier.

 V sezóne 2011/2012 mužstvo nedosiahlo žiaden veľký úspech (bez titulu, bez trofeje v FA Cupe, koniec v  Lige majstrov už v základnej skupine), čim klub prišiel o zaujímavé čiastky za televízne práva. Manchester v septembri lanského roka priznal, že vo štvrtom kvartáli fiškálneho roka jeho strata narástla. V ročnom obrate za spomínanú sezónu preskočili United španielski giganti Real Madrid aj FC Barcelona. Klub zaregistrovaný na newyorskej burze stratil 14,9 milióna libier, 10 centov na akciu.

Koncom januára 2013 však prišli priaznivé finančné správy o Manchestri United. Podľa magazínu Forbes sa stal prvým športovým klubom na svete, ktorého hodnota dosiahla 3 miliardy dolárov (na druhom mieste skončil klub amerického futbalu Dallas Cowboys s hodnotou 2,1 miliardy dolárov). Ruka v ruke s touto správou sa ceny akcií United na burze začali šplhať k sedemnástim dolárom za kus, čo je najviac od jeho vstupu (14 dolárov).

Napriek  stratám za sezónu 2011/2012,  ktoré šli na vrub športových neúspechov, sa rozšírilo sponzorské portfólio klubu. Nová sponzorská zmluva s japonskou Kansai a čínskou Construction Bank posilnila  finančný potenciál Manchestru. Čínska banka si bude užívať exkluzívne práva na ponúknutie oficiálnej kreditnej karty klubovej  značky viac ako 100 miliónom zákazníkom vďaka trojročnej zmluve.

Ázijský trh je pre United nesmierne zaujímavý -  svojou veľkosťou a obrovským fanúšikovským zázemím. Podľa interných prieskumov klubu tam má United okolo 325 miliónov fanúšikov, čo je takmer polovica fanúšikovskej základne na celom svete (659 miliónov). „Vieme z našich návštev, vrátane Šanghaja v lete minulého roka, že naši čínski nasledovníci boli vždy medzi najsúťaživejšími,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení obchodný riaditeľ Manchestru United Richard Arnold.

Klub bol kritizovaný, že rokovania s mnohými sponzormi ,rozbíjajú´ značku. Avšak vďaka viacerým sponzorom  dosiahol vysoký obrat. Nová zmluva s americkým automobilovým gigantom Chevrolet na sedem rokov s platnosťou od sezóny 2014/2015  prinesie 559 miliónov amerických dolárov.  V prvej sezóne United zinkasuje 70 miliónov.  Názov firmy sa bude vynímať na dresoch hráčov.

Vo februári sa majú uskutočniť rokovania s Nike, s ktorou by chceli uzatvoriť najväčšiu sponzorskú zmluvu v histórii.  Trinásťročná zmluva Nike  s Manchestrom vyprší v roku 2015.  K sume 303 miliónov, ktorá z nej  ,pritiekla,  treba ešte pripočítať  podiel na zisku z maloobchodného predaja, čim by sa čiastka mohla  šplhať k miliarde libier.

Mužstvo navyše s pomerne veľkým náskokom vedie Premier League, zostáva v hre o trofej v Lige majstrov, takže je tu predpoklad ďalšieho prílevu financií.

Hoci podľa naposledy zverejnených údajov hrubé dlhy Manchestru predstavujú výšku 359,7 milióna libier, zdá sa, že toto všetko nebráni tomu, aby v konečnom dôsledku klub prerazil a profitoval aj na burze.

Drvivej väčšine klubov sa síce na burze nedarí, z času na čas však môžu vďaka dobre načasovaným obchodným  transakciám prísť k slušným peniazom.  Aj tu platí, že treba byť v správnom čase na správnom mieste.

Svedčí o tom aj príklad škótskeho veľkoklubu Glasgowu Rangers, ktorý v lete minulého roka musel  pre veľké  dlhy opustiť najvyššiu škótsku  súťaž a preradili ho  až do štvrtej ligy. V decembri však agentúra Reuters vydala správu, že vďaka návratu na burzu zarobili  Rangers 22,2 milióna libier. Sedemnásť miliónov získali od veľkých inštitucionálnych investorov, zvyšok od menších, vrátane fanúšikov. Iste, táto suma  nezbaví klub finančných ťažkostí, ale predsa len do určitej miery pomôže pri skresávaní dlhov.  

Ladislav Harsányi