Legionári v Corgoň lige- risk nemusí byť vždy zisk

Slovenská futbalová liga nebude mať nikdy status európskej top súťaže. Aj napriek tomu sa v nej objavilo množstvo výborných futbalistov. A to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Hráči ako Nemanja Matič (Košice), Leonard Kweuke (DAC Dunajská Streda), Petr Bolek (Senica), Souleymane Fall (Trnava), Karim Guéde (Petržalka & Slovan) alebo Dare Vršič (Žilina) sa stali miláčikmi tribún, a čo je najdôležitejšie, boli to nadpriemerní hráči, ktorí sa stali ozdobou súťaže.

Prakticky od vzniku samostatnej ligovej súťaže 1993/94 sa na našich ligových trávnikoch začali objavovať zahraniční hráči. Hoci spočiatku len v menších počtoch. Aj vtedy však dokázali domáce ligové kluby získať zaujímavé posily. Tí skôr narodení si určite spomenú na legendárneho Fabia Nigra, na ktorého nedajú ani po rokoch belasí fanúšikovia dopustiť. V Tatrane Prešov, pre zmenu, rozdával 2 sezóny radosť Kennedy Chihuri- reprezentant Zimbabwe. V Humennom a neskôr Košiciach to bol Ukrajinec Ruslan Ljubarskij, z brankárov si u nás urobil dobré meno napríklad Čech Daniel Zítka (Prešov). V podstate každý prvoligový klub dokázal angažovať aspoň jednu kvalitnú zahraničnú posilu, čo je rozhodne pozitívne. Legionári vnášajú do hry niečo nové, exotické, častokrát typologicky odlišné.

Bohužiaľ, nie vždy však prichádzajú do klubov ozajstné posily. Spomenie si dnes niekto na mená ako Kocejič (Lokomotíva Košice), Cisterna (Inter Bratislava), Ablancourt (Ružomberok), Schreng (MFK Košice), Silveira (Dukla Banská Bystrica) či Danny van der Ree (Trenčín)? A pokračovať by sme mohli ešte hodnú chvíľu: Rivera, Jedunov (Trnava), Tsimakuridze, Karoglan (Žilina), Šečkovič (Inter Bratislava), Elong-Elong (DAC Dunajská Streda)....Rozhodne viac zahraničných hráčov na Slovensku pohorelo, ako tých, ktorí sa presadili. Samozrejme, hlavnú rolu zohráva ekonomické hľadisko. Hráči z Afriky alebo Južnej Ameriky sú lacnou alternatívou, ako doplniť káder. Rizikových faktorov je však dosť. Okrem rečovej bariéry je to hlavne kultúrna odlišnosť, ako aj celková mentalita. Najmä africkí hráči môžu niekedy poriadne rozvíriť vnútroklubovú hladinu, čo potvrdzuje aj hráčsky agent Gabin Essowe Abalo. „ U nás v Afrike sú podmienky na život úplné iné ako v Európe. Problém vidím v zmýšľaní hráčov. Veľa z nich si totiž za hlavný cieľ vytýči zárobok. Českú alebo Slovenskú ligu majú zidealizovanú. Nie všetci ju totiž berú ako tranzitnú ligu, ako odrazový mostík do kvalitnejších súťaží. Pochopiteľne, podmienky oproti africkým klubom sú tu neporovnateľné, no rozhodne to nie je žiaden Real Madrid, ako si mnohí mylne vysnívajú. Niekedy vychádza tlak aj od rodinných príslušníkov, ktorým hráči posielajú časť peňazí domov do Afriky. Doslova to znie asi tak, že ´pošli nám viac, veď tam aj tak zarábaš ťažké milióny!´  Futbalisti zrazu pýtajú od vedenia viac, no ich výkonnosť je rovnaká. Vedenie je v prvom prípade ešte relatívne benevolentné, no keď sa daná situácia opakuje, vtedy môžu nastať problémy. Hráč potom často vyvíja tlak aj na agenta. Samozrejme, aj ja som sa stretol s podobnými prípadmi, keď ma môj vtedajší klient obvinil, že dostatočne nebojujem za jeho práva. Ak však nechce sám hráč na sebe tvrdo pracovať a zlepšovať sa, navyše ešte vydiera klub, určite ho nebudem hájiť. Hráčom vravím, nech si vážia, že sú preč z Afriky a nech sú trpezliví. Nech nepozerajú na veci len cez priezor peňazí. Miestnym klubom sa potom nečudujem, že sú pri angažovaní afrických hráčov opatrné. “

Tréner Richard Höger (súčasný asistent v klube Dukla Banská Bystrica) tvrdí, že legionári by mali byť doplnením družstva, nie však jeho základným stavebným kameňom. „ Ak si zoberieme Barcelonu, tá má v kádri nejakých 12-13 odchovancov a je to, v podstate, najlepší klub na svete. Tak 1 až 3 cudzinci by mohli byť zaujímavým prínosom bez toho, aby to malo nejaký negatívny vplyv na fungovanie kabíny. “

Aj v našej lige však už nastali extrémy, keď bolo 10, po prípade všetkých 11 hráčov z cudziny! V poslednom čase sa to týka predovšetkým Senice a Dunajskej Stredy. Hoci v Senici ide zväčša o českých legionárov, ktorí nie sú tak „ rizikovými “ typmi. Či už z hľadiska mentality, alebo reči. Iný prípad bola cudzinecká légia v Dunajskej Strede. Od roku 2008, keď sa klub zo Žitného ostrova vrátil opätovne medzi elitu, sa cudzinci v kabíne menili ako na bežiacom páse. Navyše, na čele klubu stál iránsky majiteľ a trénerom bol Nemec Werner Lorant. Tento jazykový ako aj multikulturálny babylon si začali postupne vyberať svoju daň, až klub nakoniec v minulej sezóne opustil najvyššiu súťaž, keď bol suverénne najslabším účastníkom ligy. Podobné extrémy neuznáva ani Höger: „ Prvoradá je síce kvalita, no extrémne multikultúrne mužstvo by sa mi skôr priečilo. Okrem jazykovej bariéry je tu aj problém vzájomnej komunikácie hráčov v zápase. Taktiež samotný stret kultúr robí svoje. Napríklad Francúzska reprezentácia dosiahla svoje najväčšie úspechy, keď bolo mužstvo vyskladané okolo Francúzov, ktorí nemali iné, ako francúzske korene (pozn. red. Barthez, Blanc, Lizarazu, Deschamps, Petit). V Dunajskej Strede to bol naozaj extrémny prípad a tak to aj dopadlo.“                  

To, že kádre sú dopĺňané nekoncepčne, je podľa Högera dané trhom. „ Hráči, ktorí sem prichádzajú, pravdepodobne neprešli sitom v nejakom inom klube. Pre nich je Slovensko až posledná možnosť. Preto veľa z nich prichádza až na konci prestupového obdobia, po prípade už počas rozbehnutej súťaže. “

Postupne by však mohlo dochádzať k zlepšeniu. Pozitívnym príkladom je AS Trenčín, ktorý by mohol slúžiť ako inšpirácia ostatným klubom. V Trenčíne veľmi citlivo doplňujú káder cudzincami. Navyše len z overených zdrojov. To potvrdzuje aj Milan Holub- skaut anglického FC Fulham pre strednú Európu. „ Pri Trenčíne platí, že čo legionár, to dobrý futbalista. Takisto Žilina vozí kvalitných futbalistov. Či už je to mladík Deza alebo Mabouka z Kamerunu. Takisto ľavý obranca Nunes má kvalitu. Keď si však kluby vozia hráčov z bývalej Juhoslávie, tak to mi príde skôr zbytočné. Podobných hráčov je dosť aj na Slovensku. Hoci napríklad Košice doniesli na Slovensko Matiča aj Milinkoviča. V tomto prípade to boli naozaj kvalitné príchody. “

A na ktorých zahraničných hráčov sa oplatí v súčasnosti prísť pozrieť na štadióny?

„ Už spomínaní Žilinčania a Trenčania. Z Trenčína najmä Depetris. V Žiline je určite zaujímavý typ Peruánec Deza, no musí si ešte niektoré veci usporiadať v hlave. Zaujímavý futbalista je aj Bagayoko zo Slovana, “ dodáva Holub.   

Richard Höger pridáva ďalšie mená: „ Kvalitní legionári sú určite hráči z Nitry- Cléber a jeho spoluhráč Soumah. Peruánec Deza, ktorý hrá za Žilinu je tiež oživením. “  

Pravdou je, že futbalový fanúšik má rád kvalitný mix domáceho s tým zahraničným. Kvalitných legionárov uvíta každý klub, no postupovať treba veľmi opatrne. Budúcu posilu treba mať zmapovanú nielen po stránke hernej, no ideálne aj po stránke osobnostnej. Svoje by o tom vedeli rozprávať v Trnave, kde sa na jeseň 2011 klub rozišiel za veľmi dramatických okolností so svojím útočníkom Koro Koném. Hráč, ktorý bol dovtedy mimoriadne populárny medzi trnavskými priaznivcami si svojím nezmyselným počínaním úplne pokazil renomé a vystavil varovanie aj ostatným corgoňligovým klubom. 

* údaje platné k 23.8.2012

KRAJINY:

1. Česká Republika                                                                                       20 hráčov

2. Srbsko                                                                                                       5 hráčov

3. Argentína & Brazília                                                                                4 hráči

4. Francúzsko & Portugalsko & Pobrežie Slonoviny & Gambia                  2 hráči

4. Trinidad/Tobago & Peru & Guinea & Panama & Senegal                       1 hráč

& Kamerun & Togo & Bosna/Hercegovina & Macedónsko & Ukrajina

 & Bulharsko & Holandsko  & DR Kongo & Nigéria

SPOLU: 55 hráčov

NAJHODNOTNEJŠÍ LEGIONÁRI V CORGOŇ LIGE   

1. Vlastmil Stožický    Spartak Trnava          29 rokov         800.000  €

2. Jiří Kladrubský       Slovan Bratislava       26 rokov         700.000  €

3. Marko Milinkovič   Slovan Bratislava       24 rokov         600.000  €

4. Nicolás Gorosito    Slovan Bratislava       24 rokov         600.000  €

zdroj: transfermarkt.de

Martin Rendek