Tour de France: Tam, kde milióny „ležia na cestách“

Cyklistická Tour de France je športovým megapodujatím, na ktorom sa neroztáčajú do úmoru iba kolesá bicyklov, ale aj finančné špirály. Ako to je s peniazmi „ležiacimi na cestách“ na cyklistických pretekoch pýšiacich sa všetkými možnými superlatívami?

Do pedálov bicyklov šliape bezmála dvesto pretekárov-profíkov tri týždne (počas dvadsaťjeden dní si doprajú len dva dni voľna)  a v cieli majú v nohách 3497 kilometrov.  Počas pretekov im pri trati  aplauduje približne pätnásť miliónov fanúšikov a počet divákov narastie vďaka televíznym prenosom po celom svete do dvoch miliárd!

Takéto megapodujatie sa nezaobíde bez patričného finančného krytia. Hoci k oficiálnej cifre rozpočtu Tour de France sa len ťažko dopracujete, odhady odborníkov hovoria o sume prevyšujúcej sto miliónov eur. Ako naplnia organizátori takúto astronomickú sumu?

Približne polovicu uhradia z predaja televíznych práv, zhruba 40 percent zaplatia sponzori a asi desiatimi percentami prispejú mestá a usadlosti, ktorými trať Tour prechádza.  Tie potom ťažia zo záplavy turistov, ktoré im to vrátia platbami za ubytovanie či stravovacie služby. 

Sponzori majú počas dlhočizných priamych prenosov (denne 4-6 hodín)  toľko priestoru na prezentáciu, koľko by sa im sotva ušlo pri akomkoľvek inom podujatí. Napríklad česká automobilka Škoda si pochvaľuje, že počas 858-hodinového televízneho vysielania v Európe je jej značka v zábere 40 hodín!  Predvojom pelotónu – už od roku 1930 -  sú reklamné karavány (na tomto ročníku ich tvorí 160 pestrofarebných vozidiel propagujúcich 33 značiek), ktoré prilákajú veľké množstvo divákov aj vďaka predvádzacej jazde i miliónom rozdaných darčekov.

Televíziám sa investície rentujú prostredníctvom reklamy na obrazovkách. Americká televízna spoločnosť NBC Sports Group tento rok predlžila zmluvu s organizátormi na vysielacie práva na desať rokov – do roku 2023.  Tá ani pred aktuálnym ročníkom nemala žiaden problém zaplniť reklamný čas počas pretekov. Sponzori sa len tak hrnuli.

Tour už pri svojom vzniku v roku 1903 mala za úlohu, aby zarábala. Vtedy išlo o predaj novín L´Auto. Od roku 1947 vlastní preteky spoločnosť Amaury Sport Organisation (ASO), ktorá je rodinným biznisom.  Má záujmy napríklad aj v novinách Ľ Equipe, v dakarskom rally, parížskom maratóne a v rade cyklistických pretekov.

Pochopiteľne, aj pre pretekárov sú pripravené šeky. Bolo tak už na prvom ročníku Tour,  keď prvý v cieli dostal prémiu vo výške vtedajších 20-tisíc frankov.  Na tohtoročného víťaza Tour de France čaká prémia 450-tisíc eur, druhý v celkovom poradí dostane 200-tisíc, tretí rovných 100-tisíc. Takto to postupne klesá až do deväťdesiateho miesta. Od 91. miesta obdrží  každý pretekár, ktorý Tour dokončí, štyri stovky.

Víťaz každej etapy si zarobí 8-tisíc eur, druhý polovicu z tejto sumy a tretí na stupni víťazov inkasuje 2-tisíc eur.  Majiteľ žltého trička si každý deň príde na 350 eur, nositelia ďalších trikotov dostávajú zhodne po 300 eur.

Najlepší tím po skončení Tour si rozdelí 50-tisíc eur, 25-tisíc  prináleží majiteľovi zeleného trička pre najúspešnejšieho šprintéra i bodkovaného pre najlepšieho vrchára. Pravda, býva nepísaným pravidlom, že táto suma sa taktiež delí medzi členov tímu. S 20-tisíc eurami odíde najmladší pretekár do 25 rokov . Celkovo rozdelia medzi tímy a pretekárov dva milióny eur.

 Sú to však sakramentsky tvrdo zarobené peniaze po extrémnych výkonoch pretekárov.

Ladislav Harsányi