O športe sa ihneď hovorí v zlom

Dalo by sa povedať, že niekdajší športový redaktor a komentátor dnes drží ruku nad tým, aký šport budú Slováci v televízii pozerať. Andrej Miklánek prešiel od komentátorskej stoličky až po riaditeľskú na poste šéfa programu v Slovenskej televízii (Rozhlase a Televízii Slovenska). Medzitým stihol založiť tretí športový kanál STV3, na ktorý má dnes jasný názor a k športu stále blízko.

Vaša kariéra je postavená najmä na športe, dalo by sa povedať, že ste, pokiaľ ide o šport, človek na správnom mieste. Potvrdzuje sa to?

Mojou ambíciou za ostatné obdobie bolo získať aj silné skúsenosti mimo športu. Predchádzajúce roky som pôsobil najmä vo výskumnej agentúre, kde sme zabezpečovali oficiálny audit internetu a televízie, teda produkovali dáta o návštevnosti a sociodemografií návštevníkov slovenského a českého internetu  plus výskum televíznej sledovanosti v Česku. Pre terajšiu pozíciu bola však moja kariéra športového redaktora a komentátora dobrým východiskom, pretože šport je robustný programový segment v každej silnej televízii. Okrem toho je svojou povahou aj najnáročnejší čo sa týka výroby a vysielania, prenosov či prípravy. Dôkazom je možno aj obecné tvrdenie, že každý jeden výrazný televízny krok vpred – napríklad prvý televízny prenos vôbec či prvý farebný prenos, alebo prvý HD celosvetový prenos – sa spájal s vrcholným športovým podujatím, spravidla futbalovým šampionátom  alebo olympijskými hrami. Aj z hľadiska produkcie je šport asi najnáročnejší segment. Vnímam teda šport ako ideálny rozbehový základ.

Nie je teda z pohľadu športového sveta na vás väčší tlak čo sa týka presadzovania športu v televízií?

Nemyslím si, že by to vôbec bolo možné. Šport má svoje dostatočné zastúpenie a preferencie aj bez dodatočného externého tlaku. To, že viacerých funkcionárov poznám osobne, na veci nič nemení a ani tlak nezvyšuje.

Čo vám celkovo športová kariéra dala?

Azda práve ten prehľad a dnes lepšie chápanie dôležitosti športu z pohľadu programového riaditeľa. Mal som produkčné skúsenosti z Čiech, kde sme rozbiehali športový kanál Šport 1, kde som získaval skúsenosti. Na zahraničných korporáciách ako bola táto je dobré, že na všetko majú svoje manuály a presné pravidlá, a časť z nich som sa snažil využiť pri návrate do Slovenskej televízie...

Čo napríklad?

Nové štandardy pri vysielaní priamych prenosov, iné typizované scenáre. Jednoducho, mal som možnosť vidieť šport pod pokrievkou výroby v každej televízii, pričom všade je to inak nastavené. Snažili sme sa v rámci rozpočtových limitov brať si z toho to najlepšie.

Funguje to?

Ale áno, limitujúcim faktorom sú však financie.

Ako sú na tom Slováci z pohľadu športu? Zaujíma nás dnes vôbec šport z hľadiska toho, čo je vysielané?

Jednoznačne áno. Keď si zoberieme rebríček desiatich najsledovanejších programov za uplynulý rok, tak osem z nich je športových...

Celkom veľké číslo v porovnaní s tak malým trhom.

Je to však trochu skresľujúci argument, pretože za televízny program sa považuje už jedna tretina hokejového zápasu z hľadiska metodiky merania. Ide teda o niekoľko tretín troch či štyroch hokejových zápasov. V každom prípade, šport je stále najdominantnejší televízny segment, čo sa týka sledovanosti. Tým sa však automaticky nemyslí len slovenský šport, ale vo všeobecnosti šport. Často sa tieto dve veci zamieňajú. Diváci nerozlišujú šport na slovenský a svetový ale na zaujímavý a menej zaujímavý.

Vychádzajme z toho, že Rozhlas a televízia Slovenska prišli o samostatný športový kanál. Neexistuje teda dnes potreba meniť slovenského športového diváka a naplniť dopyt po športe?

Nemyslím si, že je úlohou akéhokoľvek televízneho manažéra meniť divácky dopyt, ale skôr počúvať, čo divák požaduje a snažiť sa mu vyhovieť. Ale tým nemyslím len tie nižšie, oddychovejšie programy, pretože vo všeobecnosti dnes medzi verejnosťou vzniká falošná predstava, že dopyt je len po nich. To nie je pravda a možno to vyargumentovať aj na číslach. Asi najsilnejší argument je ten, že z roka na rok radikálne stúpa sledovanosť monotematických okruhov, ktoré nie sú len o plytkej zábave..

Čo to znamená konkrétne?

Je tu istý mainstreamový prúd, veľká masa ľudí, ktorí chcú pri televízii oddychovať, ale to všetko je kompenzované veľmi silným dopytom po kvalitnejších programoch s pridanou hodnotou. Celosvetovo sledovanosť televízií stúpa. Televízny obsah sa, samozrejme, dá sledovať už aj na internete.

A čo sa týka športu?

Tým, že jednotný vysielací kanál dnes nemáme, sa šport presunul na ostatné dva a snažíme sa s tým vysporiadať ako to ide. Šport je stále, prinajmenšom v tomto roku, jednoznačne najsilnejším vysielacím segmentom z akéhokoľvek uhla pohľadu. Tým, že sa konajú Olympijské hry, Majstrovstvá Európy vo futbale, Majstrovstvá sveta v hokeji, k tomu Formula 1 a Liga majstrov, ak by sme to spočítali dostaneme tri - štyri mesiace kontinuálne vysielanie len športu...

Na pleciach vám teda veľmi leží ťažká úloha.

Mojou úlohou nie je zabezpečiť stav, aby tu bolo čo najviac športu, ale aby programová ponuka bola čo najvyváženejšia. V tomto zmysle to bude teda náročné, to možno priznať.

Spomínali ste svoje skúsenosti s českými televíziami. Čo je nedostatkom alebo problémom slovenského športu, ak by sme nás porovnali s Českom? Môžeme začať už tým, že majú niekoľko samostatných športových kanálov.

Trochu mi vadí, že keď sa hovorí o športe na Slovensku, automaticky sa akoby hľadá príčina v úvodzovkách zlého stavu. Ale podľa môjho názoru to tak nie je, pretože ten stav je prirodzený a nie je taký zlý. Diváci, ktorí radi sledujú šport, ešte nikdy v histórií nemali takú možnosť výberu ako teraz. Je však pravda, že rozdiely medzi slovenským a českým trhom sú obrovské. Je predstava opierajúca sa o spoločnú históriu, že oba trhy sú zhruba podobné, ale nie je tomu tak. Ale porovnávať Slovenskú televíziu a tú českú je skôr taký „evergreen“, neopodstatnené klišé... RTVS ako spojená inštitúcia pracuje s rozpočtom zhruba 92 miliónov eur a samotná Česká televízia s balíkom 400 miliónov eur. Tým je povedané mnohé...

Hoci odkazovať len na to asi nie je možné.

Ale je to kľúčový fakt, v tom, že väčšina fixných výrobných nákladov je rovnaká – čo sa týka prenosových vozov, kamier, nákladov na trasy a podobne –, a teda v tomto obe televízie vynakladajú porovnateľné financie. Prenosový voz nekúpime do STV lacnejšie len preto, lebo máme menší rozpočet ako ČT.  V Česku je niekoľko monotematických športových kanálov, nielen jeden, viem o troch či štyroch – Nova Sport, ČT4, Sport 5 ako motoristický kanál a Digi Sport, ktorý rieši lokálnu špecifickosť, ale pokiaľ viem, majú isté ambiciózne plány. Ich trh je teda podľa tohto vyprofilovaný a aj preto diametrálne odlišný, lebo napríklad Nova sa venuje najmä atraktívnym zahraničným ligám, ČT skôr domáci šport. Konkurencia je teda síce silná, ale športová ponuka je v Česku takmer dokonalá. Ale aj u nás...

Existovala tu možnosť posunúť šport práve samostatným slovenským športovým kanálom STV3. Skúsili ste to, napriek tomu s neúspechom. Čomu to s odstupom času prisudzujete?

Moja úloha ako projektového manažéra v tej dobe bolo nový športový kanál spustiť a po jeho odchode som odišiel. Práve z toho dôvodu, že z tej sumy informácií, ktorú som vtedy mal k dispozícii sa dal pomerne ľahko odhadnúť je ďalší vývoj... Ak za neúspech toho kanála považujeme jeho ukončenie, v tom je odpoveď pomerne jednoduchá – lebo nebolo doriešené jeho financovanie. Bola tu istá jednorázová dotácia, ktorá bola určená na štart toho okruhu, tá sa využila si myslím zmysluplne, vlastne doteraz sa z nej ťaží z pohľadu určitých akvizícií...

Napríklad?

Napríklad Liga majstrov, ktorú ešte teraz vysielame, ak si správne pamätám, bola kúpená v tom čase. Tým, že nebolo doriešené priebežné financovanie Trojky v kontexte Slovenskej televízie, tak bolo zrejmé, že v druhej fáze sa zníži objem a kvalita vysielania, kanál stratí  renomé v očiach divákov, bude oň klesať záujem, čo sa aj stalo. Jeho prerušenie teda preto bolo nevyhnutné a prišlo skôr ako rana z milosti. Podľa mňa to malo prísť ešte skôr, pretože divácka averzia voči tomuto kanálu by bola o to nižšia.

Je to teda len otázka peňazí?

Myslím si, že jednoznačne, pretože napríklad, ak to porovnáme už tradične s Českom, zo zhruba 80 miliónov eur, ktoré máme ako organizačná zložka STV momentálne k dispozícii, financujeme dva pomerne slušné samostatné programy, pričom Česká televízia so 400 miliónmi štyri... Kto je teda efektívnejší? Nenazval by som nás neefektívnych.

Ak by sme vyriešili otázku financií, je však u nás dopyt po samostatnom športovom kanále? Nepostačuje Slovákom dostupné zahraničné vysielanie?

Nemám na to celkom jasný názor. Rozumiem tomu, že zahraničný šport je divácky atraktívnejší, ale zároveň by bola investícia do propagácie slovenského športu cez televízne vysielanie asi tou najlepšou možnou investíciou. Trojka by mala teraz už stopercentné pokrytie, nie ako v čase jej vysielania, a teda svoj  zmysluplný trhový podiel by si dokázala odhryznúť.  V Česku dosahuje ČT4 približne troj- až štvorpercentný trhový podiel, čo je skvelé číslo. Aj keď štruktúra diváckeho záujmu je na Slovensku iná ako v Čechách, pri potenciálnom zásahu Trojky okolo troch percent už možno hovoriť o zmysluplnej investícií

Išli by ste do toho ešte raz?

Závisí to asi od toho, ako si zadefinujeme ciele a povinnosti slovenskej televízie ako verejnej služby celkovo a či sa to premietne do rozpočtu. Situácia momentálne je taká, že súkromní vysielatelia na poli športu sú čoraz silnejší.

Uvažuje o tom údajne aj televízia Markíza.

Áno, mám informácie o tom, že aj televízia Markíza, ktorá plánuje spustenie kanála pre mužskú časť populácie, bude určite uvažovať o silnom športovom programe. Mám dôveryhodné informácie, že tieto predstavy už zohľadňuje pri nákupe práv...

Bavíme sa teda reálne o novom športovom kanáli na Slovensku?

Ono to nikdy nebude klasický športový kanál, pretože na ten sa na Slovensku nedá postaviť biznis plán, ale očakávam, že tam bude zohľadnený fakt, že mužská časť populácie šport sleduje – prirodzeným komerčným spôsobom. Tým sa teda zužuje priestor pre kohokoľvek iného. Otázkou však je, či by malo byť úlohou Slovenskej televízie konkurovať tomuto produktu. Osobne si myslím, že nie. Viem si ale nízko-nákladovo postavený kanál, ktorý bude mať veľmi silný športový segment vo vysielaní v rámci Slovenskej televízie, bude zameraný na domáci šport a bude podporený zahraničnými akvizíciami. Viem si takýto kanál predstaviť a jeho zmysel vidím v dvoch rovinách – zvýšenie podielu sledovanosti pre Slovenskú televíziu a v druhom pohľade aj preto, že šport je veľmi ťažko „upratateľný“ v programovej štruktúre ostatných dvoch hlavných okruhov televízie. Inými slovami- reinkarnácia Trojky by výrazne pomohla Dvojke, čiastočne Jednotke.

V akom zmysle?

Prelínanie športu a Dvojky nie je dlhodobo možné. Totiž, ostatné segmenty Dvojky ako dokumenty či regionálne vysielanie, trpia. Divácky návyk je totiž znivočený športovými podujatiami, ktoré síce majú veľkú sledovanosť a je po nich dopyt, ale zároveň ničia programovú štruktúru Dvojky. Toto prepojenie dlhodobé nie je a hybrid, ktorý momentálne vznikol a trvá je skôr nevyhnutný kompromis.

Nebude ale dostatočne silný voči ostatným dvom televíziám.

Takú ambíciu ani nemá, pretože komerčné televízie sú postavené na sledovanosti a na získavaní čo najväčšieho podielu na trhu. Trend sledovanosti televízie celosvetovo vzrastá, viem to doložiť viacerými číslami, a televízie teda prichádzajú s vlastnými monotematickými kanálmi. Inú možnosť  vzhľadom na vývoj trhu a vplyv internetu na konzumáciu televízneho obsahu  ani nemajú. Verejno-právna televízia je v tomto na rázcestí. Či má mať dôstojnú pozíciu a prísť s vlastným kanálom, ako to robí Česká televízia, alebo skôr zostať na periférií a ponúkať alternatívu pre intelektuálnu menšinu. Momentálne je prijateľnejšia skôr cesta špecializovanejších kanálov.

Čo bolo najnákladnejšie na Trojke?

Ťažko povedať, čo je najväčšia položka, lebo štruktúra nákladov by bola teraz iná, ako vtedy. Obecne najdrahšou je distribúcia signálu. Sú v tom náklady na výroby, personálne náklady, licencie. Viem si však predstaviť, že investíciou do vlastného prenosového voza by sa znížili náklady na výrobu a vysielanie domácich športových podujatí a získal by sa celkom zaujímavý program. Samozrejme, predpokladalo by to istú súčinnosť športových zväzov. To sa ukázalo ako problém, lebo v istej fáze Trojky nemala už ani slovenskú hokejovú ligu, čo bol dôsledok obchodnej nedohody na cene vysielacích práv.

Máme plný športový rok. Čo sa zmení z pohľadu zaradenia športu v programe?

Z pohľadu časov, keď Trojka existovala, je to istý krok späť. Ale pomôže to ostatným dvom kanálom aspoň v tom, že vďaka športu narastie ich trhový podiel. Už teraz rastie výkonnosť Dvojky. Nie sme však nadšení, keď sa na oboch kanáloch naraz vysiela šport. Logicky, nie každý divák, je športový fanúšik. Ale v prípade olympiády a iných veľkých podujatí takéto prípady nastávajú.

Z komerčných dôvodov.

Iste, pretože tie peniaze potrebujeme a vieme ich takto vďaka športu získať. Na druhej strane sú to prípady, keď je na jednom kanáli vrchol istej športovej disciplíny a na druhom vystúpenie slovenského reprezentanta. Vtedy to nevieme vyriešiť inak ako paralelným vysielaním aj na Dvojke.

V podstate máte ruku nad tým, aké športy budú Slováci pozerať, sám ste ale začínal ako športový redaktor, čo je z toho jednoduchšie?

To sa nedá porovnávať, ja si veľmi vážim a obdivujem prácu komentátorov a redaktorov. Pre mňa osobne bol veľký relax, keď som komentoval prenosy z NHL. A to napriek tomu, že ľudský biorytmus je nastavený inak a keď išli nočné prenosy zo zámorskej NHL, tak  človek v hlbokej noci či nad ránom veľké výkony nepodáva. Ale fakt je, že zápasy typu kanadské derby Montreal-Toronto s celou atmosférou boli fantastické zážitky, čo pri denných záznamoch už nie je ono. S niektorými českými kolegami,  s ktorými som v Galaxii, či Sporte 1 komentoval, som  stále v kontakte a esemeskujeme si aj počas sobotňajších nočných zápasov.

Na obľúbený šport sa teda pýtať nebudem, čo však tie ďalšie?

Príliš veľa času pred televíznou obrazovkou ako divák nestrávim. Športu sa snažím venovať aktívne, celkovo ma opantal triatlon, čo je nádherný všestranný a rodinný šport.

Aké máte ambície v rámci RTVS a športu?

Určite by pomohlo, ak by sa podarilo presvedčiť “decision makerov“, že má zmysel, aby verejnoprávny vysielateľ nebol odsúdený do pozície, že bude neustále strácať. Momentálne sme skôr v obrannej pozícii, pritom stačí pomerne málo...

Dá sa to očakávať od novej vlády?

Neviem to odhadnúť.

Aký je váš postoj k tomu, že Slovenská televízia momentálne nemá práva na futbalovú a hokejovú ligu?

Je to problém, ktorý vnímajú najmä diváci. Jednoducho, nedohodli sme sa na cene, hoci stále vieme poskytnúť vysielanie najväčšiemu počtu ľudí. Pokiaľ to má byť celé len o cene za práva, tak my  nechceme konkurovať  komerčným subjektom. Taký súboj pre nás absolútne nič nerieši. Takže keď zväzy uprednostnili príjem z predaja práv, tak je to ich výsostné právo. Ide len o to, že bez dostatočného zázemia televíznych divákov sa časom môže vytratiť aj záujem sponzorov, ktorí do športu prinášajú viac peňazí ako generuje predaj televíznych práv. Spoľahlivým indikátorom je divácka návštevnosť priamo na štadiónoch, tá ukazuje na reálnu marketingovú silu daného športu. Treba si uvedomiť, že momentálne väčšina divákov nemá možnosť sledovať slovenskú futbalovú a hokejovú ligu. My to nekritizujeme, len konštatujeme, že sa jedná o slobodnú a plne legitímnu voľbu toho, kto práva predával. My sme toho názoru, že úlohou verejnoprávneho média je investovať peniaze do výroby televízneho signálu, čo rozhodne nie je lacná záležitosť. Ponúkame neobmedzený prístup z televíznemu signálu, univerzálne pokrytie a kvalitnú produkciu. Platiť za práva v reáliách slovenského trhu nepovažujeme za opodstatnené. 

Andrej Miklánek

Súčasný programový riaditeľ RTVS. Niekdajší športový redaktor, komentátor či manažér obchodného oddelenia v Slovenskej televízii, s prestávkou, keď pracoval pre UPC Sport1 ako producent pre Slovensko. Bol členom top manažmentu Richarda Rybníčka, v ktorom mal na starosti športové vysielanie. Je autorom projektu a projektovým manažérom samostatného športového kanálu Trojky, ale po nástupe Štefana Nižňanského z televízie na vlastnú žiadosť odišiel. Ostatné tri roky bol obchodným riaditeľom spoločnosti Mediaresearch pre Českú republiku a Slovensko, ktorá sa zaoberá prieskumami televíznej sledovanosti prostredníctvom píplmetrov a participuje na meraní návštevnosti internetu. Bol podpredsedom Rady RTVS. Za člena ho navrhol Mediálny inštitút. Členstva sa vzdal po nástupe do pozície programového riaditeľa STV, funkciu vykonáva od 15. septembra 2011.

Ivan Gajdár