Ako ovplyvňuje európska dlhová kríza dianie v športe?

Súčasný verejný dlh Grécka je na úrovni 160 percent HDP, ratingové agentúry znižujú hodnotenie úverovej spoľahlivosti viacerým európskym krajinám, Maďarom pre rozpočtovú nedisciplinovanosť hrozí zmrazenie príjmov z eurofondov a eurozóna schvaľuje miliardové záchranné úvery Grékom. Aký majú tieto správy súvis so športovým dianím a do akej miery dlhová kríza ovplyvňuje šport v Európe? V nasledujúcich riadkoch SportManagementSK poukáže na niektoré športové udalosti posledných týždňov, ktoré sú dôsledkom ekonomickej krízy v Európe.

Pred troma týždňami SportManagementSK uverejnil článok o novom logu madridskej kandidatúry na usporiadanie Olympijských hier v roku 2020. Témou okrem iného bolo zníženie plánovaného rozpočtu na organizáciu XXXII. Hier Olympiády vzhľadom na ekonomické problémy v krajine a vysokú mieru nezamestnanosti na úrovni 25%. Lídri kandidatúry tak museli vysvetľovať opodstatnenie a prínos kampane pre obyvateľstvo v čase, keď Španielov očividne trápia dôsledky európskej dlhovej krízy. Nakoniec sa madridský tím uzniesol, že olympijský rozpočet skráti o 40% na 35 miliónov amerických dolárov.

O niečo horšie už dopadol Rím, ktorý bol spolu s Madridom, Baku, Istanbulom, Dohou a Tokyom na listine uchádzačov o OH 2020. Hlavné mesto Talianska bolo pár dní pred odovzdaním plánu na organizáciu nútené stiahnuť svoju kandidatúru, pretože nezískalo podporu vlády. Taliansky premiér Mario Monti oznámil, že by bolo nezodpovedné, aby v tomto čase vláda poskytla mestu ako aj Medzinárodnému olympijskému výboru (MOV) finančné garancie. Rozhodnutie Montiho nakoniec stálo stoličku viceprezidenta MOV Maria Pescanteho, ktorý bol zároveň lídrom rímskej kandidatúry. Pescante rezignoval na svoju funkciu so slovami, že síce Montiho verdikt rešpektuje, ale zároveň cíti, že jeho funkcia a úlohy v medzinárodnom olympijskom hnutí sa skončili.

Dva hore opísané prípady naznačujú, že dlhovú krízu v Európe si zatiaľ najviac odnášajú kandidáti na usporiadanie OH 2020. Vyzerá to tak, že opodstatnenie a prínos organizácie veľkých športových podujatí ako OH alebo Majstrovstvá sveta vo futbale je dnes obzvlášť aktuálna téma, a to z dôvodu, že rozpočtové deficity týchto projektov sú častokrát kryté z peňazí daňových poplatníkov. Preto sa otázka financovania športu zo štátneho rozpočtu stáva citlivejšou najmä v období recesie. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať na Slovensku, najmä s výhľadom na parlamentné voľby 2012 a nové pravidlá financovania športových zväzov.

Alexander Čerevka