Návštevnosť hokejových štadiónov na Slovensku a v Česku

Priemerná hokejová návštevnosť na slovenských štadiónoch nie je ani zďaleka taká, akú by si tento šport zaslúžil. V posledných rokoch dochádza u nás z viacerých dôvodov k neustálemu poklesu návštevnosti. Či už je to odchod Slovana do KHL alebo úpadok kvality zápasov, posúďte sami. Čísla však hovoria jasne. Slovenská hokejová extraliga zaznamenala za posledných 6 rokov pokles priemernej zápasovej návštevnosti o takmer 40 %. Naopak, v susednej Českej republike kráčajú presne opačným smerom. Pomalými krôčikmi sa šplhajú nahor. Za rovnaké obdobie sa ich priemerná zápasová návštevnosť navýšila o 11 %. Veľkou mierou prispievajú kluby z Pardubíc, či Brna, kde sa môžu pýšiť najvyššou návštevnosťou spomedzi všetkých účastníkov českej  extraligy. 

Priemerná zápasová návštevnosť na hokejových zápasoch slovenskej extraligy sa od roku 2010 nedostala nad úroveň 2700 divákov. Najviac zarážajúca je skutočnosť, že sme klesli až na úroveň 2. švajčiarskej hokejovej ligy. Ba dokonca sme zaostali aj za druhou najvyššou nemeckou súťažou, ktorá zaznamenala priemernú návštevnosť v poslednej sezóne 2267 divákov na zápas. Inou kapitolou je švédsky hokej, za ktorého druhou najvyššou súťažou zaostalo Slovensko o viac ako 1200 divákov. Určite nemožno spochybniť, že odchod Slovana Bratislava do KHL spôsobil slovenskej extralige veľký škrt cez rozpočet. Divácky atraktívnych zápasov výrazne ubudlo a tak sa začal boj o každého jedného fanúšika. Otázkou však je, či slovenský hokej dokáže v súčasnej podobe zotrvať aj niekoľko ďalších desaťročí. Ešte v apríli tohto roku sa o súčasnej situácii vyjadril prezident ŠHK 37 Piešťany Jaroslav Lušňák: ,,Na rovinu si musíme povedať, že naša najvyššia súťaž prežíva. Doslova len prežíva. Nie preto, že ľudia nevedia robiť hokej, nie preto, že nemáme dobrých hráčov, alebo preto, že nevieme hokej hrať. V žiadnom prípade. To dokážeme a hráčov máme. Ale prežíva ekonomicky. Skutočne, dnes je to len na vôli kamarátov a pár ľudí, ktorí vám peniaze dajú len a len preto, aby sa aspoň nejaký hokej hral. Preto som hovoril, že je dôležité, ako bude vyzerať naša extraliga. Lebo ak by mala ísť takto ďalej, tak neviem, neviem. Ja sa nebojím práce ani zodpovednosti, nechcem ustupovať, ale tohto sa bojím. Ekonomickej stránky našej extraligy. Neviem, čo s ňou bude ďalej.“

Len nedávno sa nechal počuť aj prezident U.S. Steel Košice George F. Babcoke, ktorý bol na svoju pozíciu vymenovaný 1. júla tohto roku. Pre denník Korzár sa vyjadril: ,,Z krátkodobého pohľadu nie je účinkovanie v KHL pre náš hokejový tím dobrou myšlienkou. Vzhľadom na pomery KHL sú Košice malé mesto, kde by bol dosť veľký problém naplniť aj minimálny rozpočet pre túto súťaž. Môžu však existovať iné ekonomicky únosnejšie alternatívy, ktoré by stáli za to. Je ich viacero, ktoré zvažujeme.“ Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa to všetko nakoniec vyvinie. 

Návštevnosť extraligy v posledných rokoch 

Ak by sme hodnotili len posledných 7 rokov pôsobenia slovenských klubov v najvyššej súťaži, môžeme dospieť k niekoľkým faktom. Do roku 2010 návštevnosť systematicky klesala. V roku 2011, kedy sa u nás konali MS v ľadovom hokeji, sa minca obrátila. Nárast bol zrejmý najmä v sezóne 2011/2012, kedy sme dosiahli priemernú návštevnosť 2687 divákov na zápas. Situácia sa od tohto obdobia výrazne zmenila, keďže klub s najväčším diváckym záujmom (Slovan) slovenskú súťaž opustil. S tým bol spojený aj 25 %-tný úbytok divákov v sezóne 2012/2013. V práve prebiehajúcej sezóne sa veľa nezmenilo a tak sa dá očakávať veľmi podobný scenár.

U našich západných susedov sa zdá, že kroky, ktoré podnikli, boli naozaj tie správne. Marketingová spoločnosť BPA tu pôsobí ako výhradný marketingový partner Asociace profesionálních klubů ledního hokeje a tiež ako držiteľ centrálnych marketingových a TV práv na extraligu ľadového hokeja v ČR, či výhradný marketingový partner Českého svazu ledního hokeje. V spolupráci s mnohými partnermi tak neustále zatraktívňujú domácu súťaž a snažia sa dostať hokejovému fanúšikovi priam ,,pod kožu“. Za zmienku stojí tzv. „Radegast index“, ktorý zohľadňuje  niektoré vybrané štatistiky. Ide o štatistiky týkajúce sa obrancov, ktorí môžu byť za svoju obetavosť v zápasoch odmenení. Index totiž berie do úvahy hity a zblokované strely. Podrobné štatistiky poskytuje tiež oficiálna webová stránka všetkých hlavných súťaží ČSLH – www.hokej.cz. Dokladom o tom, že táto stratégia naozaj funguje je nárast návštevnosti v poslednej skončenej sezóne oproti predchádzajúcej o 6,7 %.

Vyťaženosť štadiónov v SR a v ČR 

Aj samotná percentuálna naplnenosť štadiónov je určitým aspektom vyjadrujúcim úspešnosť marketingovej komunikácie smerujúcej k fanúšikom. V poslednej sezóne sa to darilo najmä českým klubom najvyššej súťaže, z ktorých nadpolovičná väčšina dokázala zaplniť  štadión nad 60 % svojej kapacity. Z pomedzi všetkých účastníkov vyčnieva najmä Kometa Brno, kde je marketingová komunikácia nosným pilierom činnosti klubu. Inovačné a atraktívne prvky komunikácie, ktoré častokrát zaujmú aj nezainteresovaného diváka, sú v tomto klube priam pravidelnosťou. Takmer 100 %-tná vyťaženosť štadióna je snom každého marketingového oddelenia.  Obdobnou cestou sa uberá aj klub z Pardubíc, ktorý sa v poslednej sezóne umiestnil na 10. priečke z pomedzi 14 účastníkov. Aj napriek tomu však získaval podporu svojich verných fanúšikov počas celej sezóny. 83,3 %-tná vyťaženosť štadióna je v tomto regióne fantastická. Zmienil by som sa tiež o klube z 50-tisícoveho mesta Chomutov. Z kapacity 5250 divákov sa takmer vždy zaplnil štadión viac ako 4 tisíckami fanúšikov. Nehovoriac o tom, že Piráti Chomutov skončili v poslednej sezóne na poslednej priečke. Vďaka obrovskej snahe a veľkej obetavosti sa im však podarilo v najvyššej súťaži udržať. V práve prebiehajúcej sezóne  tak môžu skúsiť pokoriť hranicu 80 % vyťaženosti štadióna. V štatistike figuruje aj HC Lev Praha, ktorý je stále len v štádiu budovania. Vydali sa na náročnú cestu, počas ktorej si musia neustále získavať dôveru fanúšikov. Či bude ich stratégia úspešná, sa dozvieme možno už o pár rokov. Čo sa týka poslednej Slávie, nejde tak ani o úplný prepadák. V 18-tisícovej hale, o ktorú sa delia dva popredné kluby (HC Lev Praha a HC Slavia Praha), sa marketingová komunikácia presadzuje len veľmi ťažko. Pracovať v podmienkach, kde hľadajú spoločnú reč dva rozdielne subjekty, je naozaj náročné.

Čo sa týka slovenskej Extraligy, čísla hovoria v náš neprospech. Časy, keď na zápas Košice – Slovan chodil ,,plný dom“, sú už dávno za nami. Na košický hokej sa dnes príde pozrieť len hŕstka najvernejších. Na štadióne, ktorý ešte nedávno slúžil MS v ľadovom hokeji, sa z kapacity 8347 divákov zaplnilo v poslednej sezóne v priemere len 4060 miest. Aj keď ide vzhľadom na slovenské pomery o nadpriemer, menej ako 50 %-tná vyťaženosť štadióna je určite na zváženie. Nie darmo sa kompetentní obzerajú po inom východisku. Ak nepočítame Slovan, ktorý zažil vo svojej prvej sezóne v KHL veľký “boom“, najväčšiu percentuálnu časť svojho hokejového stánku dokázali naplniť akurát v Nitre a Piešťanoch. Nitra obsadila po základnej časti poslednej skončenej sezóny pekné 3. miesto, kým “piešťanskí havrani“ ťažili najmä z nečakaného zaradenia medzi slovenskú elitu. Ak by som mal zaradiť niekoho medzi kluby z najnižšou vyťaženosťou štadióna, tak by medzi nimi nechýbali kluby ako HK Poprad, MHC Martin, či HK Dukla Trenčín. Najhrôzostrašnejšie je však pôsobenie MsHK Žilina. Štadión s kapacitou 6328 divákov je 2. najväčší po košickej Steel Arene. Túto kapacitu však dokázali vyťažiť len z 17,8 %.

Priemerná zápasová návštevnosť v SR a v ČR v sezóne 2012/2013

Ak by sme porovnávali návštevnosť v Českej republike a na Slovensku, ide o dva rozdielne protipóly. Minimálne, čo sa týka priemernej návštevnosti na hokejových štadiónoch. Mnoho marketingových oddelení českých hokejových klubov dokáže podchytiť výkony svojho mužstva aj atraktívnymi komunikačnými kanálmi. Najvyššou návštevnosťou sa môže dlhodobo pýšiť najmä klub z Pardubíc. Na hokej tam prišlo v poslednej sezóne priemerne 8490 divákov, čo je často krát nedosiahnutá méta mnohých futbalových klubov. Naproti tomu Košice, ktoré vedú tabuľku návštevnosti v SR, navštevovalo o 50 % nižší počet priaznivcov. Ťažko je porovnávať neporovnateľné. HC Energie Karlovy Vary dosiahli priemernú návštevnosť len niečo vyše 3400 divákov. Na české pomery výrazne pod priemerom. Slovenské kluby by boli takýmto hodnotám len naklonení. Nad 3,5 tisíca sa dokázali dostať len Košice, ktorých priemerná návštevnosť prekročila 4 tisícky. Mimo Nitry, Zvolena a Piešťan sa zvyšok tímov dokázal zmestiť do rozmedzia 1 až 2 tisíc. Viac o návštevnosti jednotlivých tímov sa dozviete v pokračovaní článku.

Ako to je s návštevnosťou u jednotlivých hokejových klubov?

HC ČSOB Pojišťovna Pardubice

V Pardubiciach si to už asi nikto nevie predstaviť bez hokeja. Dlhé roky tu pracujú na tej najvyššej úrovni. O čom svedčí aj fakt, že fanúšikovia si udržujú vysoký štandard po dlhé roky. Od roku 2006 sa pravidelne radili medzi európsku elitu, čo sa týka priemernej návštevnosti. Počas tohto obdobia sa vždy dokázali zmestiť do najlepšej európskej TOP 15.

Zmienil by som len minimum z veľkého množstvá aktivít, ktorými sa klub činí. Prilákať fanúšika na štadión sa snažia napr. prostredníctvom výraznejšieho zvýhodnenia pernamentkárov. Pri kúpe pernamentky im vzniká právo na nákup ďalších dvoch vstupeniek na ľubovoľný zápas úplne zdarma. Ako je dnes už takmer zvykom, ani Pardubice neopomenuli mobilné aplikácie. Vytvorili si vlastnú aplikáciu, či pre operačný systém iOS alebo Android. Usporadúvajú tiež mnohé akcie pre najmenších. V najbližšej dobe to bude napr. Utkání pre najmenších, v ktorom budú mať deti do 120 cm vstup na majstrovský zápas zdarma. Za zmienku stojí aj celosezónna súťaž „Pernikománie“, ktorá spočíva v jednoduchom princípe. Fanúšik po víťaznom zápase vhodí perník zo svojimi kontaktnými údajmi na hraciu plochu. Následne budú vyžrebovaní 5 výhercovia, ktorí získajú 2 vstupenky na ďalší majstrovský zápas.

HC Kometa Brno

Kometa oslavuje v tejto sezóne 60. narodeniny. S tým sú spojené mnohé príležitosti dostať sa k fanúšikom hokeja ešte bližšie. Klub je momentálne jediným pôsobiacim klubom v juhovýchodnom regióne, čo mu umožňuje výraznejšie strategické využitie. Do tejto pozície sa dostali v sezóne 2009/2010. Práve vtedy sa totiž dostali medzi českú elitu, keď odkúpili licenciu od klubu HC Orli Znojmo, ktorí si vybrali cestu EBEL ligy. Od tohto momentu sa začala výrazná mediálna prezentácia klubu, či už skrz projekty, podujatia alebo rôzne akcie. Posledné 4 roky si bez ohľadu na umiestnenie v lige stále udržiavajú výraznú priazeň fanúšikov z celého okolia. V poslednej sezóne skončili po základnej časti až na 11. priečke. Na návštevnosti sa však takmer nič nezmenilo.

Každá jedna akcia, či podujatie má svoj vlastný atraktívny názov. Či už je to „Den Komety“, „Království Komety“, „Hrdina království“, či „Tour de Morava aneb Cestou necestou po Království Komety“. Zaujímavou aktivitou je umožnenie pernamentkárom získať ,,komeťácké odmeny“ len prostredníctvom uvoľnenia svojho miesta. Ak sa totiž pernamentkár nemôže zúčastniť niektorého zápasu, môže toto miesto prenechať inému fanúšikovi, ktorý si môže na toto miesto kúpiť vstupenku.

HC Sparta Praha

 V prípade Sparty naozaj nemôžeme hovoriť o stabilnej návštevnosti počas posledných rokov. Od sezóny 2006/2007, kedy sa im podarilo získať druhý majstrovský titul po sebe a priazeň 7774 fanúšikov, to išlo s nimi tak trochu dolu vodou (týkajúc sa návštevnosti). 6. miesto a vypadnutie v štvrťfinále nebolo o rok neskôr žiadnym úspechom. Najhoršie to vyzeralo v sezóne 2010/2011 kedy bojovali o udržanie v súťaži, keď napokon obsadili 12. priečku. V ďalšom období sa Sparta postupne dostáva do pozície, kam naozaj patrí. V práve prebiehajúcej sezóne oslavuje 110 rokov od založenia, k čomu by rada pridala aj majstrovský titul. Potenciál od začiatku súťaže naozaj preukazuje. Nielen ten hráčsky, ale aj marketingový. Doposiaľ sa prezentovali aktivitami ako „Patron sezony“, spoluprácou s „nadačným fondom Srdce na dlani“, „Sparťanská krev“ (hromadné darovanie krvi – súčasní a bývalí hráči Sparty, zamestnanci klubu, fanúšikovia a široká verejnosť), či „Bumperball“ (nafukovacia adrenalínová atrakcia, ktorú si môžu diváci užiť počas prestávok v jednotlivých hokejových zápasoch). Mládeži je dostupný napr. „Sparťanský den“, či „Letná hokejová škola HC Sparta Praha“. Pre partnerov sú usporadúvané rôzne firemné večierky a oslavy. Okrem vlastnej mobilnej aplikácie, Sparta disponuje tiež mobilnou hrou, ktorá je dostupná pre systém iOS, iPad a iPhone.

HC Slovan Bratislava

Najväčšími medzníkmi bratislavského Slovana boli počas posledných 6 rokov v slovenskej extralige majstrovské tituly v rokoch 2008 a 2012. Návštevnosť v týchto ročníkoch bola nadpriemerná. Čo sa týka ostatných ročníkov, o výraznej fanúšikovskej podpore hovoriť nemožno. Bolo to spôsobené najmä dočasným presťahovaním Slovana na zimný štadión Vladimíra Dzurilu v Ružinove. Pred šampionátom v roku 2011 sa podarilo zrekonštruovať pôvodný domovský stánok a tak sa mohli začať smelé plány Juraja Širokého. Záujem začal od tohto momentu výrazne narastať.

Nový štadión sa podarilo pokrstiť priam ideálne, keď hneď v prvom odohranom ročníku získali majstrovský titul. V slovenskej extralige sa však týmto momentom ich cesta skončila.

Vstup do KHL omámil celé Slovensko. Zhliadnúť veľké hviezdy prichádzali občania zo všetkých oblastí Slovenska. O lístky sa strhla priam bitka. Štadión bol ,,napráskaný“ od začiatku až do konca sezóny. Až na niekoľko výnimiek sa totiž podarilo vždy arénu vypredať. A ako tomu pomohol manažment klubu? Spočiatku sa zdalo, že vedenie bude musieť skúšať nespočetné množstvo variant predaja lístkov. Nakoniec sa však ukázala práve dražba lístkov, ako tá najsprávnejšia cesta.

Zmienil by som sa tiež o niekoľkých marketingových aktivitách, ktoré Slovan Bratislava predostrel vo svojej premiérovej sezóne. Dookola opakujúcimi sa projektmi sú v našich podmienkach projekty podobné nasledovnému. „Škola ide na hokej“ zabezpečí niekoľkým deťom zo ZŠ a SŠ účasť na majstrovskom zápase zadarmo. Inými aktivitami boli tie charitatívne, kde sa hráči činili v spolupráci s Detskou onkologickou klinikou. Pre mladých talentovaných hokejistov je zabezpečený kemp s názvom „IceCamp Academy“, či „AVION Minihockey Fest“ slúžiaci na podporu hokejovo talentovanej mládeže zo sociálne slabších rodín. Svoju marketingovú prezentáciu sa snažia doplniť exhibičnými zápasmi ako je pravidelný zápas proti fan klubu HC Slovan („Bratislava on Ice“), či tzv. „Zápas vďakyvzdania“ (jeden zápas základnej časti), ktorého výťažok je venovaný napr. zaslúžilým darcom krvi Červeného kríža.

Fanúšikovia sa môžu tešiť aj na tohto sezónne aktivity klubu, ktorými sa snažia prilákať nielen bežného fanúšika, ale aj širokú verejnosť. „ARENA Tour“ alebo prehliadka priestorov arény umožní fanúšikom zhliadnuť priestory štadióna, kam by bežne prístup nemali. Ďalšou zaujímavosťou je bezplatné odfotografovanie sa s obľúbeným hráčom, či bezplatné vyvolávanie fotiek nafotených počas zápasu, tzv. „HC SLOVAN Fotolab“.

HC Košice

Podobne, ako pre ostatné slovenské extraligové kluby, aj pre Košice bola posledná sezóna z pohľadu diváckeho záujmu súčasného obdobia tou najhoršou. Do roku 2006 sa návštevnosť štadióna pohybovala niekde tesne pod 2 tisíckami fanúšikov. V rovnakom roku však došlo k obrovskej rekonštrukcii štadióna a navýšeniu kapacity na 8347 miest. Od tohto momentu sa začala pohybovať priemerná návštevnosť na úrovni 6-tisíc.

Cestu na moderný hokejový štadión si našlo najviac divákov v sezóne 2006/2007, zhodou okolností ešte pred ziskom 3 majstrovských titulov v rade, ktoré prišli v rokoch 2009-2011. Následný mierny pokles nebol tak badateľný, až kým neprišiel odchod bratislavského Slovana do KHL. Návštevnosť klesla týmto momentom o takmer 30 %, čo je naozaj nezanedbateľné číslo. Aj preto sa začalo šepkať o odchode Košíc za hranice Slovenska. Výkonný riaditeľ PRO HOKEJ Vladimír Paštinský sa však informáciami o odchode Košíc z extraligy nechce zaoberať, keďže ich považuje len za akési teoretické vízie. Problém vidí úplne inde. ,,Situácia nie je dobrá a nepodarí sa ju vyriešiť skôr, ako budú platiť nejaké pravidlá a systémové kroky zo strany legislatívy. Také, aby mohli finančné prostriedky natekať zo súkromného sektoru do športu legálnym spôsobom. To znamená, že aj druhá strana bude chcieť mať z toho nejaké výhody. A keď sa to nezlegalizuje, tak kde potom majú funkcionári brať peniaze? Či si každý len myslí, že niekto stále príde a daruje ich? To má stále niekto zo svojich vreciek vyťahovať peniaze, aby tu išiel šport a fungoval tak, ako má? Podľa mňa sú to dôsledky, nie súčasnosti, ale dvadsiatich rokov odkedy vzniklo samostatné Slovensko. Otázkou financovania športu sa nikto doteraz nezaoberal. Nie štátnej reprezentácie, ale všeobecne športu ako takého. Naozaj nemám preto zatiaľ k tomu čo povedať a už vôbec nie k vyjadreniam typu či chce niekto odísť. Mám teraz utekať za pánom Babcokom a opýtať sa ho, čo má v rukáve? To nie je mojím poslaním, ani mojou náplňou práce.“

Milan Lajčin

 Zdroj:

http://www.shk37piestany.sk/clanok/8151

www.iihf.com